jesenný

(bonjour, mélancolie)

Krasocit. Slovo, ktoré sa mihlo v edičnej poznámke básnickej zbierky českého prekladu Písně z Lesbu od Sapfó. Myslela som si, že pôjde len o slovo české, že v slovenčine bude asi krásnocit, ale nie, je to taktiež krasocit, dokonca je pri zázname aj prídavné meno krasocitný. Malo by ísť o zastarané pomenovanie vkusu v rámci umení a estetiky. Mne znie poetickejšie, teším sa, že ním budem nahradzovať vkus/vkusný.
Hoci nejde o umenie ani estetiku, presne týmto slovom by som opísala jeseň. Krasocitná a melancholická, hĺbavá. Z prívlastkov vychádzajú aj nasledovné knihy, ktoré si chcem v tomto období prečítať, dúfam, že moja hĺbavo krasocitná predstava o nich sa naplní.

Kobo Abe - Tvář toho druhého
Louis Pauwels - Jitro kouzelníků
John Berger - About Looking

Patti Smith - Just Kids

Albert Camus - The Myth of Sisyphus

Max Porter - Grief is the Thing with Feathers

Viktor Dyk - Krysař

Ivan Alexandrovič Gončarov - Oblomov

Ota Pavel - Smrt krásnych srnců

Agota Kristof - Veľký zošit. Dôkaz. Tretie klamstvo.

Oscar Wilde - Dorian Grey
Fan Vavřincová - Eva tropí hlouposti

jesenný 2016

Byars, Betsy: Leto s labuťami

Sú knihy, na ktoré natrafíte v knižnici náhodou. Neplánovali ste si ich požičať, meno autora vám nič nevraví, nevedeli ste o nich, začali existovať, keď ste ich vytiahli z poličky. Častokrát ide o knihy staršie, plátené, patria k minulej generácii. Ak sa zachoval papierový prebal, hlásia, že ide o veľmi populárneho autora, hoci ste o ňom dosiaľ nepočuli, za tridsať rokov sa teda u nás neujal.

Práve takou knihou je Leto s labuťami od Betsy Byarsovej. Zaujal ma marhuľovošedý plátnový obal s jednoduchou ilustráciou. Kniha vyšla v edícii Čajka (Mladé letá), ktorej cieľovou skupinou boli toho času približne desať až štrnásťročné dievčatá.

Príbeh sa odohráva na pozadí letných dní a zachytáva prerod v súrodeneckom vzťahu pubertiačky Sary a jej postihnutého mladšieho brata Charlieho. Mať v rodine niekoho "iného" je pre nich náročné. Dávnejšie im zomrela matka, otec ich opustil a žijú u svojej tety, starej dievky, ktorá sa o nich strachuje o to väčšmi, že jej boli zverené.

Ide o letnú jednohubku, príbeh má len niečo cez sto strán, máte ho prečítaný na posedenie. Alebo na posedení viac, ak si ho určíte za čítanie v mestskej hromadnej doprave.
Sprvu začína jazykovo ztuha, cítiť, že ide o starší preklad, v ktorom sú niektoré zo slov a formulácií dnes už nepoužívané. Hoci bol kedysi náš jazyk v prekladoch bohatší, príde mi zároveň tvrdší alebo ostrejší.
Dej je jednoduchý, čistý v tom, že chce rozvinúť jednu epizódu, jeden problém. Nie je zaťažený zbytočnými sprievodnými dejmi ani postavami. Malý Charlie sa stratil, treba ho nájsť. Sara, ktorú doteraz trápili samé pubertálne problémy zisťuje, čo je v živote naozaj dôležité. Pravdepodobne vďaka tomuto posolstvu získala kniha v roku 1971 ocenenie Newbery Medal. Ak som správne vyrozumela, v Amerike kniha spadá do odporúčanej literatúry pre mládež.
A tou naozaj je, ide o knihu, ktorá má cieľovú skupinu, ktorej chce priniesť morálne hodnoty, príklad, otvoriť oči. Neviem, či by náš starší a jediný preklad dnes deti ešte čítali, asi by sa im nečítal až tak rýchlo akoby chceli. Má pre ne však odkaz. Dospelého nemá čím extra zaujať, pôsobí ako prerastená poviedka, dejovo sa tam toho až tak neudeje a pravdepodobne vám nepovie nič nové - mne sa ale príbeh páčil, zaujali ma aj vydarené ilustrácie, ktorých je v knihe niekoľko.

Kniha bola v roku 1974 epizódovo sfilmovaná pod názvom Sara's Summer of the Swans v rámci série ABC Afterschool Specials.

___

Autorka Betsy Byarsová sa narodila v tom istom roku ako Mickey Mouse či žuvačky.* Vyštudovala Queens College v Charlotte, kde získala diplom z angličtiny. Je uznávanou autorkou píšucou pre deti. Okrem Newbery Medal za Leto s labuťami, získala National Book Award v kategórii detskej fikcie za knihu The Nights Swimmers a cenu Edgar Alan Poe Award knihou Wanted... Mud Blossom. Dve dcéry ju nasledujú v spisovateľských šlapajach.
*z oficiálnej stránky autorky, ostatok o autorke wikipedia

Leto s labuťami
Betsy Byarsová
slovenský preklad Margita Príbusová
ilustrácie Ľudovít Hološka
111 strán
pevná väzba
edícia Čajka
vydavateľstvo Mladé letá
1986
orig. 1970

Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.

We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.