Byars, Betsy: Leto s labuťami

Sú knihy, na ktoré natrafíte v knižnici náhodou. Neplánovali ste si ich požičať, meno autora vám nič nevraví, nevedeli ste o nich, začali existovať, keď ste ich vytiahli z poličky. Častokrát ide o knihy staršie, plátené, patria k minulej generácii. Ak sa zachoval papierový prebal, hlásia, že ide o veľmi populárneho autora, hoci ste o ňom dosiaľ nepočuli, za tridsať rokov sa teda u nás neujal.

Práve takou knihou je Leto s labuťami od Betsy Byarsovej. Zaujal ma marhuľovošedý plátnový obal s jednoduchou ilustráciou. Kniha vyšla v edícii Čajka (Mladé letá), ktorej cieľovou skupinou boli toho času približne desať až štrnásťročné dievčatá.

Príbeh sa odohráva na pozadí letných dní a zachytáva prerod v súrodeneckom vzťahu pubertiačky Sary a jej postihnutého mladšieho brata Charlieho. Mať v rodine niekoho "iného" je pre nich náročné. Dávnejšie im zomrela matka, otec ich opustil a žijú u svojej tety, starej dievky, ktorá sa o nich strachuje o to väčšmi, že jej boli zverené.

Ide o letnú jednohubku, príbeh má len niečo cez sto strán, máte ho prečítaný na posedenie. Alebo na posedení viac, ak si ho určíte za čítanie v mestskej hromadnej doprave.
Sprvu začína jazykovo ztuha, cítiť, že ide o starší preklad, v ktorom sú niektoré zo slov a formulácií dnes už nepoužívané. Hoci bol kedysi náš jazyk v prekladoch bohatší, príde mi zároveň tvrdší alebo ostrejší.
Dej je jednoduchý, čistý v tom, že chce rozvinúť jednu epizódu, jeden problém. Nie je zaťažený zbytočnými sprievodnými dejmi ani postavami. Malý Charlie sa stratil, treba ho nájsť. Sara, ktorú doteraz trápili samé pubertálne problémy zisťuje, čo je v živote naozaj dôležité. Pravdepodobne vďaka tomuto posolstvu získala kniha v roku 1971 ocenenie Newbery Medal. Ak som správne vyrozumela, v Amerike kniha spadá do odporúčanej literatúry pre mládež.
A tou naozaj je, ide o knihu, ktorá má cieľovú skupinu, ktorej chce priniesť morálne hodnoty, príklad, otvoriť oči. Neviem, či by náš starší a jediný preklad dnes deti ešte čítali, asi by sa im nečítal až tak rýchlo akoby chceli. Má pre ne však odkaz. Dospelého nemá čím extra zaujať, pôsobí ako prerastená poviedka, dejovo sa tam toho až tak neudeje a pravdepodobne vám nepovie nič nové - mne sa ale príbeh páčil, zaujali ma aj vydarené ilustrácie, ktorých je v knihe niekoľko.

Kniha bola v roku 1974 epizódovo sfilmovaná pod názvom Sara's Summer of the Swans v rámci série ABC Afterschool Specials.

___

Autorka Betsy Byarsová sa narodila v tom istom roku ako Mickey Mouse či žuvačky.* Vyštudovala Queens College v Charlotte, kde získala diplom z angličtiny. Je uznávanou autorkou píšucou pre deti. Okrem Newbery Medal za Leto s labuťami, získala National Book Award v kategórii detskej fikcie za knihu The Nights Swimmers a cenu Edgar Alan Poe Award knihou Wanted... Mud Blossom. Dve dcéry ju nasledujú v spisovateľských šlapajach.
*z oficiálnej stránky autorky, ostatok o autorke wikipedia

Leto s labuťami
Betsy Byarsová
slovenský preklad Margita Príbusová
ilustrácie Ľudovít Hološka
111 strán
pevná väzba
edícia Čajka
vydavateľstvo Mladé letá
1986
orig. 1970

Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.

We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.

Tučková, Kateřina: Žítkovské bohyně

Bohyne z oblasti Žítkova – ženy, ktoré majú moc a s pomocou Božou bohujú. Liečia pomocou byliniek nielen fyzické problémy ale aj psychické, budúcnosť predpovedajú z liateho vosku a odklínajú prekliatych. Ich moc, ktorá je u každej z nich špecifická sa dedí ženskými rodovými líniami, ktoré zväčša spájajú tragické osudy.

Kateřina Tučková píše o bohyniach, ženách ktoré sú skutočným fenoménom Bielych Karpát. Príbehy viacerých bohýň prináša na posadí života hlavne hrdinky Dory – poslednou bohyňou, ktorá nebohuje. V mladosti pocítila aké tragédie vie táto moc so sebou priniesť. Dora píše o bohyniach vedeckú prácu, chce očistiť ich meno a vzdať im hold. Informácie o týchto ženách nachádza už v miestnych mestských krvných kronikách, kde boli bohyne neraz trestané či vedené ako čarodejnice. Omnoho neskôr, počas druhej svetovej vojny, Nemci vytvorili špeciálne Hexenkomando, ktoré tieto ženy a ich schopnosti potajme skúmalo. Práve zo správ, ktoré o nich viedli sa dozvedá Dora viac o osudových príbehoch bohýň. Vďaka nemeckej náklonnosti a ľpení na tradíciách ich neskôr Štb vedie ako nepriateľov režimu. Dorine spomienky spolu s novými informáciami z práve čerstvo sprístupnených správ začínajú rozpletať klbká tajomstiev, ktoré ovplyvnili ľudí v Dorinom živote.

_

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše – po prečítaní tejto knihy radím Žítkovské bohyne k tým najzaujímavejším knihám, ktoré vznikli v okolí. Téma je originálna a nevšedná, príbeh má základ v miestnej histórii a tradíciách, spracúva ozajstný fenomén. 

Ide o prvú knihu s pod pera Tučkovej, ktorú som čítala a príde mi, že autorka vie veľmi dobre narábať s reáliami. Správy Hexenkomanda a ŠtB, ktorými bol príbeh prepletený z môjho pohľadu vyzdvihli dielo do určitej jedinečnosti. 

Pravdepodobne zniem veľmi nadšene, čo nie je úplne pravda. Oceňujem originalitu tohto diela, jeho čítavosť, ale všetko má svoje ale. Kde končí skutočnosť a kde končí príbeh? Nevedno. Fakt, že hlavná hrdinka píše o bohyniach vedeckú prácu v tomto vytvára ešte väčší zmätok. Mám menší problém, keď beletria pracuje s históriou a autor v nej manipuluje ľuďmi, poprípade dotvára skutočnosti. Ak by bohyne v skutočnosti neexistovali, moje čitateľské svedomie by bolo spokojnejšie – a lenivejšie, nemuselo by sa tým zaoberať.

Napriek svojej objemnosti sa kniha číta rýchlo. Skoky v čase ak čítate kontinuálne nie sú problémom, tým začínajú byť až keď knižku na čas odložíte. Predsa len sú v knihe rozprávané príbehy viacerých bohýň, ktoré sú často rodinne poprepájané, čo môže viesť sem tam ku zmätku (ak ste teda knihu odložili) a práve pri tejto knihe by som ocenila, keby na konci boli rodostromy.

Celkovo sa mi kniha páčila, obsahovo (možno práve tými pozorovacími správami z minulého storočia) a zaradila by som ju ku knihám, ktoré by som chcela mať vo svojej domácej knižnici. Taktiež ma zaujala zmienka o Hexenkarthotek.

_

Na záver by som spomenula, že kniha bola divadelne spracovaná a v budúcnosti sa chystá aj film. V roku svojho vydania získala Cenu Josefa Škvoreckého (2012) a Kosmas cenu čtenářů v rámci  Magnesia litera (2013).

V roku 2013 boli v ČR Žítkovské bohyne ževraj najpožičiavanejšou knihou miestneho autora - a hoci je rok 2017 a som v Bratislave, tiež som na knihu musela v knižnici čakať.

Žítkovské bohyně

Kateřina Tučková

450 strán

pevná väzba

vydavateľstvo Host

2012

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.

"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)

Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa

- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

Sagan, Francoise: O mesiac o rok

 "Bol to mladý muž, stvorený pre šťastie alebo pre nešťastie; priemernosť by ho bola zničila." str. 43  

"Hoci bol veľmi naivný, vždy cítil, že milujúcim bol on, a ona iba predmetom lásky. Z toho čerpal trpké uspokojenie, ktoré sa bál vysloviť: "Nikdy mi nebude môcť povedať, že ma už neľúbi." str. 76

Saganová je pojem.

Autorka, ktorej priemer hodnotenia jej kníh sa rovnajú čistému priemeru. Novely, zväčša v rozpätí 100-120 strán, ktoré nečitatelia zbožňujú, a čitateľov neurazia. Nevytvára v nich komplikované deje, skôr pôsobí ako autor-pozorovateľ, ktorý zaznamená okamihy svojich postáv. Opíše ich priamo, až ich človek nemôže mať vyslovene rád. 

Vždy mi pripomenie, že ľudské charaktery nie sú čiernobiele, že taká ani sama nie som, ale že len vo svojom prípade väčšinu času prehliadam tú čerň. A v prípade iných ju buď naschvál z nevysvetliteľných aj vysvetliteľných citových príčin prehliadam a nepomenúvam, alebo v u mne nemilých osôb ešte viac vyčierňujem.

O mesiac o rok má 99 strán a zachytáva vzťahy medzi priateľmi, milencami a manželmi – navzájom. O tom, že niektoré manželstvá sú povrchné, len na papieri. Ako sa človek so záväzkom riadi pudovo k inej osobe, slepo ju zbožňujúc, pričom to nie je správne – lebo podľa našej spoločnosti je už do smrti zaviazaný s inou a preto budú trpieť všetci, protagonisti nového vzťahu, ktorý sa snažia vyslobodiť, ale aj ich bývalí partneri, lebo vyslobodenie nie je možné a láska je vlastne veľmi krutý cit, lebo nie je istá ani nemenná a má veľa ovplyvňujúcich faktorov.

Novela tieto vyvíjajúce a rozpadajúce sa vzťahy sleduje po dobu 13 mesiacov a na konci nás čaká zhrnutie, keď sa znova všetci stretnú – zmenilo sa niečo? A čo je viac – morálne hodnoty, šťastie, pokoj alebo láska pre ľudí tvoriacich túto skupinu, vzorku našej spoločnosti.

Neviem sa rozhodnúť, či Saganovej knihy majú hĺbku. Možno ich hĺbka spočíva vo vykreslení priamosti ako takej, ale aj priamo opísanej plytkosti. Skúste si ju prečítať bez očakávaní (och, ako ju len väčšina Francúzov zbožňuje). Nebudete s ňou úplne spokojný, ale sú to tie knihy, ktoré prežijú, lebo do nich autor dal niečo zo seba a vytvoril unikátny pohľad na svet/atmosféru.

O mesiac o rok

Francoise Sagan

Slovenský spisovateľ, 1964

preložil Jozef Oravec

orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958

LaFevers, Robin: Grave Mercy

His Fair Assassin je jedna z tých knižných sérií, ktoré sa k nám (za doby temna voči fantasy) nedostali, pričom v anglicky čítajúcom svete sú známe.

I stare at him coldly. "I do not care for needlework." I pause.  

"Unless it involves the base of the skull.” 

Dej sa odohráva v Brittany (inšpirované Britániou), koncom 14.storočia. Krajina je po vojne s Francúzskom oslabená, šľachta sa rozdeľuje v boji o moc na dve skupiny a na trón má zasadnúť vojvodkyňa, ktorá je ešte len dieťa.

V dobe temna má ľudský život menšiu hodnotu než zlatá minca a preto Ismae neprekvapí, keď ju otec predá za 3 zlatky hlúpemu farmárovi. Nie je totiž jeho dcérou, ale dcérou sv. Mortaina, jedného z 9 božstiev, ktoré sa zvyknú z času na čas poprechádzať po reálnom svete a okrem ich svätských úloh aj splodiť potomkov so smrteľníkmi.

Zhodou náhod je Ismae uštrená od potupnej budúcnosti a dostáva sa do rádu sv. Mortaina, ktorý vedú jeho dcéry. Ide o mníšky-asasínky, ktoré sa v kláštore učia smrteľným umeniam, aby neskôr mohli vykonávať Jeho vôľu.

Po rokoch výcviku a vzdelania Ismae vyšlú na kráľovský dvor – odhaliť sprisahancov voči vojvodkyni, ochranovať vojvodkyňu a popritom spĺňať úlohy rádu a Jeho nie sú vo svete prepletenom intrigami veľmi jednoduché.

“So.... You are well equipped for our service.' 

'Which is?' 

'We kill people.” 

Clarke, Cassandra Rose: The Assassin's Curse

Piráti, mágia, hlavná hrdinka, ktorá nie je žiadna cintľavka a nájomný vrah... A už som namotaná.

Annana je pravé dieťa pirátov – jej snom je mať vlastnú loď s posádkou, ktorá by sa plavila pod vlajkou Pirátskej Konfederácie. Cestu k jej vysnívanej nezávislosti jej ide prekaziť plánovaný sobáš, ktorý má posilniť pirátske klany na oboch stranách.
Nastávajúci? Nesympatický. Riešenie situácie bez toho, aby sa niektorý z klanov neurazil? Žiadne prijateľné. A tak sa Annana uchýli k tej najzákladnejšej veci, ktorú ovláda každý pirát – úteku. Vie, že cesta ku vlastnej lodi sa jej vďaka úteku takmer znemožní a že si v Konfederácii vyrobí veľa nepriateľov, ale nemieni sa plaviť pod „manželom“, ktorý si ani nedokáže vydupať vlastnú vlajku.
Nanešťastie rodičia jej nastavajúceho neberú jej útek až tak vlažne a najmú si vraha, asasína, ktorý je Annane za pätami.

(a tu nastáva v knihe zlom, doteraz to bolo také nemastné-neslané, jednoducho prvotina, a od tohto momentu ma to začalo baviť)

Naji je vycvičený asasín, využívajúci ľuďmi odcudzovanú mágiu krvi. Tak ako on sleduje Annanu, jeho sledujú obyvatelia Hmiel – neľudia, ktorý raz za čas preniknú do normálneho sveta. Keď sa Annana, Naji a obyvateľka Hmly stretnú na jednom mieste a Annana omylom zachráni nášho asasína, vznikne Neprekonateľná kliatba – ktorá znemožňuje Najimu aby Annanu zabil, dokonca ho núti ju ochraňovať a spôsobuje mu bolesť, ak sa Annana ocitne v nebezpečenstve alebo sa od neho vzdiali. Čo je pomerne často, keďže ide o čistokrvnú pirátku...
A tak Annana a Naji utekajú pred rozzúrenými „svokrovcami“, ďalším asasínom a popritom hľadajú spôsob, ako sa zbaviť kliatby.

-

Zjavne neviem byť stručná, čo ma mrzí, keďže to znamená menej čitateľov tohto článku.
Osobne mám slabosť na knihy s pirátskou tematikou (možno som nimi ešte neprejedená, lebo sa vyskytujú pomenej, ale milujem ich už od detstva). The Assassin's Curse som čítala počas tohtoročných horúčav a celkovo sa mi k letu hodila. S angličtinou som nemala žiaden problém, je to taký ten level, že zvládate bez problémov a užijete si aj dej.

Radím vám ju čítať zarovno s druhým dielom, lebo prvá stránka druhej knihy dejovo ihneď nasleduje po poslednej z prvého dielu. Čo je trochu škoda, lebo práve vďaka nejasnému koncu môže odradiť pomerne veľa čitateľov. V tomto prípade to pôsobí dojmom, akoby autorka napísala dobrý román, ktorý sa vydavateľ kvôli objemu rozhodol rozložiť do dvoch zväzkov. Začiatok je kostrbatý, lebo autorka sa snaží vysvetliť svet, ktorý stvorila. Akonáhle sa na scéne objaví Naji, začína sa dej a priznám sa, knihu som prečítala na jeden krát. A nasledujúci deň som musela siahnuť po pokračovaní...

Niektorých kniha nadchla, iný ju majú za fantasy-pirátsky priemer a ja sa v tomto prípade prekvapivo prikláňam k prvej skupine. Je to ten typ, že vám buď sadne alebo nie – určite jej však dajte šancu, nepristupujte k nej s megaveľkými očakávaniami, pretrpte chvíľu ten kostrbatý začiatok a zistíte, že ste našli knihu, ktorá sa vám k letu jednoducho hodí a do ktorej sa začítate.

Ja som si Annanu a Najiho obľúbila, už len preto, že Annana ako hlavná hrdinka má svoj názor, svoj cieľ a osobitú povahu, nikoho nepotrebuje k prežitiu a Naji... Je proste über-cool.

Nevedela som sa rozhodnúť len pre jednu fotku...

Sir Budge, Ernest Alfred Thompson Wallis: The Book of the Dead

...because he was a god who had been originally a mortal and had risen from the dead. (Osiris)

Nepripomína vám niečo tento citát? Respektívne niekoho? Text v knihe ďalej pokračuje v tom zmysle, že "a práve preto, že bol najprv smrteľný, stal sa medzi ľudom najobľúbenejším z bohov".

Sir Budge bol britský egyptológ, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Práve za prácu pre Britské múzeum a svoje diela bol titulovaný na sira.
Kniha mŕtvych, ktorú som od neho čítala paradoxne neobsahovala preklad tohto slávneho diela. Hoci ju sir Budge preložil, v tomto prípade išlo o výklad.
Doteraz som mala predstavu o Knihe mŕtvych takú, akú mi ju podsunul filmový priemysel v nemálo známom filme Múmia. Omyl.

Kniha mŕtvych nie je doslova knihou mŕtvych, ale kniha, ktorú pochovávali s mŕtvymi. Kebyže si prečítam jej znenie, pravdepodobne by som neporozumela ničomu (moje znalosti egyptskej mytológie boli doteraz ničotné).
Výklad spolu s citáciami dokopy vytvoril sprievodcu staroegyptskou mytológiou. Dozviete sa ako vznikali ich bohovia, že po smrti sa prechádza bránami, ktoré strážia božskí strážcovia, aj ako chápali staroegypťania posmrtný život.

Mňa osobne fascinovalo aký základ musela dať staroegyptská mytológia náboženstvám, ktoré sa sformovali neskôr. Ako nesmierne sa to podobá. (Niekto by povedal, že ako 'cez kopirák', len s inými menami a poupraveným dejom).

Jediné čo mi vadilo bolo spracovanie e-booku (od amazonu som čakala niečo viac, a je mi úplne jedno, že kniha je zadarmo). Chýbali odseky, text potom pôsobil ako žuvačka, ktorá sa neustále naťahuje. Čo je veľké mínus, keďže ide o náučnú literatúru - ja som sa miestami v texte doslova topila medzi novými informáciami, ktoré som nasávala ako špongia vodu.

Nie som historik, neviem, či je aj teraz Sir Budge v historických okruhoch uznávaný ako za svojho života. Postrehla som nejaké komentáre, že existujú už lepšie preklady ako tie jeho, ale keďže ide o výklad a nie preklad, zrejme to až tak nezaváži. Ako laika ma kniha zaujala, lebo mi priblížila staroegyptskú mytológiu. Má 31 strán, takže ak máte za sebou už niekoľko románov a chceli by ste ich preložiť niečím z iného súdka, alebo ste len zvedavý ako ja, ebook si môžete zadarmo tu.

Tento knižný zápisok je tak kostrbatý, vidno, že som už dlho žiadny nepísala...

Neill, Chloe: Some Girls Bite

Upírčina. Rozhodne však nie „ďalšia upírčina“...

V CZ vyšlo pod názvom Holky někdy koušou.

Merit viedla pomerne pokojný vysokoškolský život, dokým... Ju raz v noci nepokúsal upír. Klasika. Nanešťastie sa z Merit napil len trošku, dokým ho nevyrušil iný krvisaj. Nevypil z nej dostatočne veľa aby ju premenil, ani aby ju zabil. Merit začína pomaly a bolestne umierať. Upír-vyrušiteľ stojí pred nepríjemným rozhodnutím – má ukončiť jej utrpenie a zabiť človeka alebo ju má premeniť? Ako vodca z jedného z popredných upírskych domov si nemôže dovoliť ľudskú obeť zavraždenú upírom, nieto ešte na vlastnom území...

Merit prekoná premenu a ocitá sa medzi bývalými ľuďmi, ktorí boli vybraní z pomedzi veľkej skupiny uchádzačov o upírstvo. Ona si však svoj nový druh, iné bydlisko, kopec storočných spoludomovníkov a poddanskú pozíciu neprosila.

Krištúfek, Peter: Ema a Smrtihlav

"Ema liebt die Sonne. NIVEA."
stojí pod fotografiou v časopise, ktorý drží malý Šimon.

Šimon má to nešťastie, že sa narodil do nesprávne zloženej rodiny v nepriaznivých rokoch. Mama je Židovka, otec Čech. Oslavuje židovskú sobotu, aj kresťanskú nedeľu - ak by nešiel do kostola, nedostal by obed.
Prichádza vojna, s ktorou odchádza Šimonova rodina. Otec je Čech, musí sa vrátiť do Česka. Matka odchádza so Šimonovým mladším bratom, ktorý má to šťastie, že nevyzerá ako Žid. A Šimon sa dostáva do Podunajských Biskupíc, do stodoly jednej starej pani...

Nesmie zo stodoly vychádzať, vyčkáva. Jeho jedinou zábavkou sú staré časopisy a pozorovanie mŕtveho motýľa Smrtihlava. Odlúčenie a samota prebúdzajú v Šimonovi fantáziu, ktorá preňho začne splývať s realitou - a skrz kľúčovú dierku pozerá na príbeh Emy, ktorá má rada slnko a generála Smrtihlava, ktorý sa snaží na Emu zapôsobiť.
-

Townsend, Sue: The Secret Diary od Adrian Mole Aged 13 3/4

"Today is the day that Jesus escaped from the cave. I expect that Houdini got the idea from him."

"I am an intellectual but at the same time I am not very clever."

Adrian Mole má 13 a 3/4, keď si začína viesť denník. Detská úprimnosť a náznaky budúceho cynického pohľadu na svet v Adrianovom podaní premieňajú tragické udalosti na tragikomické.

Adrian je čerstvý pubertiak. S najlepším kamarátom sa poháda kvôli dievčaťu, chodí dobrovoľne pomáhať starému osamotenému dôchodcovi Bertovi (vďaka čomu sa vyhne hodinám matematiky), začína riešiť svoj výzor a ako správny teenager prežíva neustále rodinné drámy.
Ako samozvaný intelektuál číta len hodnoté knihy - klasiku - a neustále otravuje BBC so svojimi básňami, ktoré sú príkladom špatných básní (stránka na FB, určite si ju pozrite)

Rowell, Rainbow: Attachments

Príbeh pre všetkých miernych stalkerov... Áno, myslím tým aj teba.

Eleanor & Park, Fangirl - to sú tituly dvoch kníh, ktoré autorku Rainbow Rowell preslávili naprieč knižným youang adult žánrom a ktoré ju zaviali aj do našich končín. Ale aká je jej prvotina nesúca názov Attachments, ktorá je určená pre trošku starších čitateľov?

Lincoln sa vo svojom živote doslova zasekol. Vysokú školu, ktorej štúdium mal rád, práve doštudoval; priateľku, odkedy mu Sam v prvom ročníku zlomila srdce nemal, matka je naňho citovo naviazaná, preto sa nemôže len tak ľahko odsťahovať/osamostatniť a navyše neznáša svoju novú prácu.

Píše sa rok 1999, firmy začínajú používať na pracoviskách e-mailovú poštu a Lincolnova práca spočíva v jej kontrolovaní. Zamestnanci miestnych novín ju totižto používajú skôr na osobné než na pracovné účely. Ak použijú niektoré z červených zakázaných slov, e-mail sa ocitne v Lincolnovej schránke.
Čítanie často krát súkromných správ je Lincolnovi proti srsti. Nepáči sa mu, že je platený za zasahovanie ľuďom do ich súkromia.

Mead, Richelle: Pokrevní pouta

Ku spin-offu mojej obľúbenej série som pristupovala rozpačito - Vampýrsku akadémiu mám rada, ale inou sériou (Succuba) spod pera tejto autorky som bola mierne... znechutená. A ako je to s touto sériou? V sobotu večer som si začala čítať 1. diel ako eknihu, v nedeľu večer som mala rozčítaný už štvrtý diel...

Dej príbehu sa odohráva vo svete, v ktorom okrem ľudí prežívajú aj iné neľudské rasy. Morojovia - rodení upíri, ktorí sú vďaka svojej neveľmi dobrej fyzičke závislý na rase dhampýrov (=potomok moroja s človekom, ktorý nepije krv, neovláda mágiu, ale je fyzicky zdatnejší ako človek). Obe tieto rasy spolupracujú, aby prežili útoky Strigojov - upírov, ktoré sa dali na zlé chodníčky a ktorí už nemajú veľa spoločného s mysliacimi bytosťami.

Pokrevní pouta sú príbehom Sydney Sageovej, ktorá patrí k tajnej organizácii alchymistov. Jej úlohou - ako každého správneho alchymistu - je dozerať na to, aby sa ľudia nedozvedeli o upíroch ani ich miešancov; a taktiež ich pred touto rasou chrániť.

Lebo upír je to najneprirodzenejšie stvorenie, aké sa na tomto svete nachádza. Je bez duše, nečistý, využíva mágiu, ktorá nie je prirodzená a je jednoducho ako tvor každému alchymistovi odporný.

Sydney, ktorá stratila v ráde dôveryhodnosť, je v značnej nemilosti. Zachrániť ju môže len prijatie na tajnú úlohu, v ktorej ide o ochranu členky kráľovskej morojskej rodiny. Jill sa musí dostať ďaleko od kráľovského dvora a keďže alchymisti ju potrebujú v rámci svojej a morojskej politiky nažive, posielajú dvoch podobne starých alchymistov aby sa zúčastnili tejto misie.

Pre Sydney je to však šanca na očistenie svojho aj rodinného mena, možno posledná záchrana pred hroziacim nápravným strediskom alchymistov. Ak by totiž odišla do nápravného centra, úlohu rodinnej alchymistky by musela prevziať jej mladšia sestra Zoe. Sydney chce Zoe pred týmto ochrániť, lebo už dávno zistila, že akonáhle získate tetovanie na tvár v podobe zlatej ľalie a stanete sa pravým alchymistom, stratíte seba samého a stanete sa nástrojom v rukách iných.

Keďže upíri nepovedali alchymistom všetky dôležité informácie, z jednoduchej operácie sa ihneď stáva niečo viac. Skupinka upírov, dhampíra a dvoch alchymistov, ktorí sa od detstva navzájom neznášajú veci ešte viac komplikuje...

Handler, Daniel: Why We Broke Up

Keď názov obsiahne celý dej knihy...

Ed je kapitán stredoškolského basketbalového družstva, Min žije vo svojej vlastnej realite, v ktorej kde sa prelína skutočnosť s okamihmi zo starých filmových trhákov. Každý vie, že sa k sebe nehodia, že im vzťah nevydrží a že sa rozídu tak rýchlo ako sa dali dohromady.

Dôvod rozchodu prekvapí len samotnú Min, ktorá po čase odloží svoje ružové okuliare a pošle Edovi škatuľu plnú spomienkových predmetov, vďaka ktorým zadefinováva ich už neexistujúci vzťah. Ku každému predmetu prikladá sprievodný list, keďže Ed nikdy nevedel, na čo Min ozaj myslí. Pravdepodobne si Ed tieto spomienkové smeti ani nepamätá.

Nedá sa poprieť, že Ed Min miloval. Ani, že Min nenašla v Edovi zaľúbenie. Why We Broke Up je však o tom, ako rozchod tohto vzťahu začal už na prvom rande hlavných hrdinoch, o tom, že byť s človekom, ktorý nevie na čo myslíte, ktorý má iné záľuby a iné okruhy priateľov, samotné iné zmýšľanie je... Že takýto vzťah nie je udržateľný.

Ende, Michael: The Neverending story

pre ešte čerstvých -dsiatnikov miestami ozaj nekonečný príbeh

"Why didn't they run away?" he murmured. - "Because they had given up hope. That makes you being weak. The Nothing pulls at you, and none of you has the strenght to resis it for long."

Nekonečný príbeh - príbeh, ktorý je v našich končinách známy len z filmového prevedenia. Pre mnohých terajších dvadsiatnikov synonymum detstva.

____

Bastian Balthazar Bux je priemerný dvanásťročný chlapec, bojko. Cíti sa osamelo, keďže otec si ho veľmi nevšíma a v škole nemá kamarátov.

Jeho samého prekvapí, keď z kníhkupectva ukradne knihu. Knihu s koženým obalom a množstvom voľných stránok, nesúcu názov Nekonečný príbeh.

Kvôli výčitkám svedomia sa Bastian rozhodne skryť v škole. Začítava sa do príbehu, v ktorom nasleduje Atreya, chlapca v jeho veku, jeho spoločníka Falkora (draka prinášajúceho šťastie) na ich záchrannej ceste naprieč Fantasticou. Majú za úlohu zistiť, prečo ich vládkyňa The Childlike Princess umiera - a spolu s ňou celá Fantastica.

Príbeh Bastiana pohlcuje a začína si uvedomovať, že dieťa zo sveta ľudí, na ktorého čakajú a je ich poslednou nádejou, je on. Bastian, malý bojko. Ten, ktorý má zaplniť nasledujúce voľné stránky v Nekonečnom príbehu.

Pri svojej ceste po Fantastice stráca detskú neohrabanosť, nachádza seba samého. Ale môže sa takto zmenený vrátiť domov?

____

Brighton, Lori: The Mind Readers

Keď príbeh je presne o tom, čo je napísané v názve

"But if there was one thing I'd learned early on in life it was that normalcy, as we thought of it, didn't exist. It was amazing and frightening what humans were capable of."

Predstavte si, že máte nadanie, vďaka ktorému dokáže meniť budúcnosť. Ovplyvniť svoje okolie. Zachrániť ľudské životy. 

Cameron tento dar má – vie čítať myšlienky, takisto ako jej stará mama. Na prvý pohľad nadanie, na druhý prekliatie. Vedieť, čo si všetci vo vašom okolí myslia nie je prechádzka ružovou záhradou. Ľudia často krát klamú do očí, navonok sa pretvarujú a jedine ich myšlienky sú pravdivé a kruté. 

Povedať či nepovedať čašníčke, že muž sediaci blízko vás chce prepadnúť kaviareň? Cameron vie, že dokáže ovplyvniť chod udalostí, avšak za vysokú cenu. Znova by sa dostala do kolotoča plného vysvetľovaní, kvôli ktorému sa musia tak často sťahovať. Ľudia majú tendenciu pýtať sa nepríjemné otázky, nie ďakovať. Svoje tajomstvo im nemôže prezradiť a preto pôsobí skôr ako spolupáchateľ než záchranca.

I kill her...

Počuje výraznú myšlienku v dave obklopujúcom mŕtvolu neďaleko študentmi obľúbeného podniku. Mŕtvolu dievčaťa, ktoré Cameron poznala.

Udalosti sa dajú do pohybu a Cameron sa naskytne príležitosť dozvedieť sa niečo viac o svojom nadaní a schopnostiach. Odpovede, ktoré jej stará mama nechce dať, jej zrazu môže dať niekto iný. Môže ale dôverovať ľuďom, ktorý dokážu nielen čítať, ale aj manipulovať s myšlienkami iných?

 "He might be some sort of secret agent, but unless he was Harry Freaking Potter, there was no way he could get us out of this situation."

Poe, Edgar Allan: Tajomstvo Márie Rogêtovej

"- Zase taký váš čudácky vrtoch, - povedal prefekt, ktorý zvyčajne nazýval "čudáckym" všetko, čo presahovalo jeho chápavosť, a preto žil uprostred celej légie "čudáckych" veci." (124)

Tajomstvo Márie Rogêtovej je pôvodne názov jednej z Poeových detektívnych poviedok po ktorej túto zbierku pomenovali. Vyšla v Mladých letách v roku 1959 k príležitosti 150. výročia narodenia autora a 110. výročia jeho smrti. Sedem poviedok vybrali z anglického originálu The Complete Tales and Poems of Edgar Allan Poe.

Stoker, Bram: Dracula

Na klasických dielach mám rada hneď niekoľko vecí – nadčasovosť, myšlienky a popisy obdobia, v ktorom boli napísané a ich originalitu.

Príbeh o grófovi Draculovi splnil tieto požiadavky, takže dúfam, že vás tento článok zaujme a po knihe či už v blízkej alebo ďalekej dobe siahnete. Originálne dielo je kvalitné a úspešne zrútilo všetky moje predsudky a klišé predstavy o Draculovi. :)

_

Príbeh sa začína denníkovými zápiskami Jonathana Harkera, mladého britského právnika, ktorý za svojim zámožným klientom cestuje až do ďalekej Transylvánie.

Nedbá na rady spolucestujúcich, ktorí ho odhovárajú od cieľovej destinácie jeho cesty a pri klientovom mene sa prežehnávajú. V Jonathanových očiach to sú jednoduchí poverčiví ľudia a preto sa svojej cesty nevzdáva.

„Vitajte v mojom dome! Len ráčte ďalej! Nebojte sa. A nechajte mi tu kúsok šťastia, ktoré prinášate.“ sú uvítacie slová starca stojaceho pred bránou starého zámku, grófa Draculu.