"Bol to mladý muž, stvorený pre šťastie alebo pre nešťastie; priemernosť by ho bola zničila." str. 43
"Hoci bol veľmi naivný, vždy cítil, že milujúcim bol on, a ona iba predmetom lásky. Z toho čerpal trpké uspokojenie, ktoré sa bál vysloviť: "Nikdy mi nebude môcť povedať, že ma už neľúbi." str. 76
Saganová je pojem.
Autorka, ktorej priemer hodnotenia jej kníh sa rovnajú čistému priemeru. Novely, zväčša v rozpätí 100-120 strán, ktoré nečitatelia zbožňujú, a čitateľov neurazia. Nevytvára v nich komplikované deje, skôr pôsobí ako autor-pozorovateľ, ktorý zaznamená okamihy svojich postáv. Opíše ich priamo, až ich človek nemôže mať vyslovene rád.
Vždy mi pripomenie, že ľudské charaktery nie sú čiernobiele, že taká ani sama nie som, ale že len vo svojom prípade väčšinu času prehliadam tú čerň. A v prípade iných ju buď naschvál z nevysvetliteľných aj vysvetliteľných citových príčin prehliadam a nepomenúvam, alebo v u mne nemilých osôb ešte viac vyčierňujem.
O mesiac o rok má 99 strán a zachytáva vzťahy medzi priateľmi, milencami a manželmi – navzájom. O tom, že niektoré manželstvá sú povrchné, len na papieri. Ako sa človek so záväzkom riadi pudovo k inej osobe, slepo ju zbožňujúc, pričom to nie je správne – lebo podľa našej spoločnosti je už do smrti zaviazaný s inou a preto budú trpieť všetci, protagonisti nového vzťahu, ktorý sa snažia vyslobodiť, ale aj ich bývalí partneri, lebo vyslobodenie nie je možné a láska je vlastne veľmi krutý cit, lebo nie je istá ani nemenná a má veľa ovplyvňujúcich faktorov.
Novela tieto vyvíjajúce a rozpadajúce sa vzťahy sleduje po dobu 13 mesiacov a na konci nás čaká zhrnutie, keď sa znova všetci stretnú – zmenilo sa niečo? A čo je viac – morálne hodnoty, šťastie, pokoj alebo láska pre ľudí tvoriacich túto skupinu, vzorku našej spoločnosti.
Neviem sa rozhodnúť, či Saganovej knihy majú hĺbku. Možno ich hĺbka spočíva vo vykreslení priamosti ako takej, ale aj priamo opísanej plytkosti. Skúste si ju prečítať bez očakávaní (och, ako ju len väčšina Francúzov zbožňuje). Nebudete s ňou úplne spokojný, ale sú to tie knihy, ktoré prežijú, lebo do nich autor dal niečo zo seba a vytvoril unikátny pohľad na svet/atmosféru.
O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958
Asi je to docela ostuda, ale o téhle autorce jsem zatím nikdy neslyšela. Ale podle toho, co píšeš, vypadá její dílo skvěle a já děkuju za rozšíření obzorů :)
OdpovedaťOdstrániťTuším ju radia k francúzskej novej vlne. Nemusí každému sadnúť, v tomto diele dosť potlačila dejovosť, viac išla po charakteroch. Za pokus však stojí, jej knihy majú zväčša okolo 120 strán a rýchlo sa čítajú, ja osobne si ju radím k oddychovej klasike.
OdstrániťPodľa jej najznámejšej knihy Bonjour Tristesse nakrútili aj rovnomenný film, na čsfd má vcelku slušné hodnotenie, tak ak by sa ti nechcelo čítať... :D (s tím "ak by sa ti nechcelo čítať" srandujem, ale Bonjour Tristesse som čítala, príbeh sa na filmové spracovanie veľmi hodí a ozaj pôsobí fajn :)
Pokud o knize řekneš, že nevíš, co si máš myslet, tak mě to okamžitě zaujme což se teda stalo i teď:) Syrovost příběhu mi nevadí, ale plytkost nesnáším, zkusím si od autorky něco přečíst, díky za lákačku:)
OdpovedaťOdstrániťSkús, väčšinou majú jej knihy okolo 120 strán a čítajú sa naozaj rýchlo. Mne prišlo osviežujúce prečítať si knihu z tohto obdobia, ktorú napísala žena. Myslím, že ju zaraďujú k francúzskej novej vlne, dej je skôr v úzadí, čo nie každému sadne.
OdstrániťEste som nenasla Francúza, ktory by ma svojou knihou nezmiatol a neunudil zaroven...aj ked to znie zaujimavo, kym mi niekto vyslovene nieco francuzske neopise ako SKVELE, tak radsej zacuvam :D
OdpovedaťOdstrániťChrániš sa pred egom Francúzov a ich diel? :D
Odstrániť