nedeľa 23. apríla 2017

Puknutý Kindle

V posledných mesiacoch sa stále viac stretám s myšlienkou "zero waste" = nulový odpad; spolu s tendenciami minimalizmu, ktoré postupne prenikajú do životného štýlu. Neviem, či chcete čítať o mojich snahách ako znížiť kvantum nepotrebných vecí v domácnosti, o kupovaní len toho, čo potrebujem či vyhýbaniu sa produktov zabalených do plastových alebo nerecyklovateľných obalov, o minime odpadu, či o udržateľnosti životnosti vecí - o tom poslednom bude dnešný článok. Tak okrajovo.
Počas včerajška som sa zamýšľa nad kolobehom "pokazilo sa - vyhodím - kúpim nové", nad tým ako často rátame s tým, že niečo vydrží zopár rokov a sme zmierení s tým, že sa to po čase pokazí a kúpime novú verziu. A spomenula som si na to, ako mi v skrinke leží kindle, ktorý by ešte mohol byť funkčný.
Recept na Puknutý displej čítačky
náročnosť: nízka
trvanie: 1 minúta
potrebujeme:
- 1 čítačka bez tvrdého ochranného obalu (v ten deň tuším výnimočne nemala Knedľa ani svoj mäkký háčkovaný, čo sa nestáva)
- sochárske očko s hrubším dreveným držadlom (alebo iný nebezpečný objekt)
postup:
Suroviny vložíme do batohu už vopred naplneného do prasknutia a potrasieme. Hotovo.

pondelok 17. apríla 2017

Tučková, Kateřina: Žítkovské bohyně

Bohyne z oblasti Žítkova – ženy, ktoré majú moc a s pomocou Božou bohujú. Liečia pomocou byliniek nielen fyzické problémy ale aj psychické, budúcnosť predpovedajú z liateho vosku a odklínajú prekliatych. Ich moc, ktorá je u každej z nich špecifická sa dedí ženskými rodovými líniami, ktoré zväčša spájajú tragické osudy.

Kateřina Tučková píše o bohyniach, ženách ktoré sú skutočným fenoménom Bielych Karpát. Príbehy viacerých bohýň prináša na posadí života hlavne hrdinky Dory – poslednou bohyňou, ktorá nebohuje. V mladosti pocítila aké tragédie vie táto moc so sebou priniesť. Dora píše o bohyniach vedeckú prácu, chce očistiť ich meno a vzdať im hold. Informácie o týchto ženách nachádza už v miestnych mestských krvných kronikách, kde boli bohyne neraz trestané či vedené ako čarodejnice. Omnoho neskôr, počas druhej svetovej vojny, Nemci vytvorili špeciálne Hexenkomando, ktoré tieto ženy a ich schopnosti potajme skúmalo. Práve zo správ, ktoré o nich viedli sa dozvedá Dora viac o osudových príbehoch bohýň. Vďaka nemeckej náklonnosti a ľpení na tradíciách ich neskôr Štb vedie ako nepriateľov režimu. Dorine spomienky spolu s novými informáciami z práve čerstvo sprístupnených správ začínajú rozpletať klbká tajomstiev, ktoré ovplyvnili ľudí v Dorinom živote.
_

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše – po prečítaní tejto knihy radím Žítkovské bohyne k tým najzaujímavejším knihám, ktoré vznikli v okolí. Téma je originálna a nevšedná, príbeh má základ v miestnej histórii a tradíciách, spracúva ozajstný fenomén. 
Ide o prvú knihu s pod pera Tučkovej, ktorú som čítala a príde mi, že autorka vie veľmi dobre narábať s reáliami. Správy Hexenkomanda a ŠtB, ktorými bol príbeh prepletený z môjho pohľadu vyzdvihli dielo do určitej jedinečnosti. 

Pravdepodobne zniem veľmi nadšene, čo nie je úplne pravda. Oceňujem originalitu tohto diela, jeho čítavosť, ale všetko má svoje ale. Kde končí skutočnosť a kde končí príbeh? Nevedno. Fakt, že hlavná hrdinka píše o bohyniach vedeckú prácu v tomto vytvára ešte väčší zmätok. Mám menší problém, keď beletria pracuje s históriou a autor v nej manipuluje ľuďmi, poprípade dotvára skutočnosti. Ak by bohyne v skutočnosti neexistovali, moje čitateľské svedomie by bolo spokojnejšie – a lenivejšie, nemuselo by sa tým zaoberať.

Napriek svojej objemnosti sa kniha číta rýchlo. Skoky v čase ak čítate kontinuálne nie sú problémom, tým začínajú byť až keď knižku na čas odložíte. Predsa len sú v knihe rozprávané príbehy viacerých bohýň, ktoré sú často rodinne poprepájané, čo môže viesť sem tam ku zmätku (ak ste teda knihu odložili) a práve pri tejto knihe by som ocenila, keby na konci boli rodostromy.

Celkovo sa mi kniha páčila, obsahovo (možno práve tými pozorovacími správami z minulého storočia) a zaradila by som ju ku knihám, ktoré by som chcela mať vo svojej domácej knižnici. Taktiež ma zaujala zmienka o Hexenkarthotek.
_

Na záver by som spomenula, že kniha bola divadelne spracovaná a v budúcnosti sa chystá aj film. V roku svojho vydania získala Cenu Josefa Škvoreckého (2012) a Kosmas cenu čtenářů v rámci  Magnesia litera (2013).
V roku 2013 boli v ČR Žítkovské bohyne ževraj najpožičiavanejšou knihou miestneho autora - a hoci je rok 2017 a som v Bratislave, tiež som na knihu musela v knižnici čakať.

Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
450 strán
pevná väzba
vydavateľstvo Host
2012