LaFevers, Robin: Grave Mercy

His Fair Assassin je jedna z tých knižných sérií, ktoré sa k nám (za doby temna voči fantasy) nedostali, pričom v anglicky čítajúcom svete sú známe.

I stare at him coldly. "I do not care for needlework." I pause.  

"Unless it involves the base of the skull.” 

Dej sa odohráva v Brittany (inšpirované Britániou), koncom 14.storočia. Krajina je po vojne s Francúzskom oslabená, šľachta sa rozdeľuje v boji o moc na dve skupiny a na trón má zasadnúť vojvodkyňa, ktorá je ešte len dieťa.

V dobe temna má ľudský život menšiu hodnotu než zlatá minca a preto Ismae neprekvapí, keď ju otec predá za 3 zlatky hlúpemu farmárovi. Nie je totiž jeho dcérou, ale dcérou sv. Mortaina, jedného z 9 božstiev, ktoré sa zvyknú z času na čas poprechádzať po reálnom svete a okrem ich svätských úloh aj splodiť potomkov so smrteľníkmi.

Zhodou náhod je Ismae uštrená od potupnej budúcnosti a dostáva sa do rádu sv. Mortaina, ktorý vedú jeho dcéry. Ide o mníšky-asasínky, ktoré sa v kláštore učia smrteľným umeniam, aby neskôr mohli vykonávať Jeho vôľu.

Po rokoch výcviku a vzdelania Ismae vyšlú na kráľovský dvor – odhaliť sprisahancov voči vojvodkyni, ochranovať vojvodkyňu a popritom spĺňať úlohy rádu a Jeho nie sú vo svete prepletenom intrigami veľmi jednoduché.

“So.... You are well equipped for our service.' 

'Which is?' 

'We kill people.” 

-

Odpurúčam sériu? Rozhodne áno. Lebo druhý diel je jedno z najlepších fantasy so silnou hlavnou hrdinkou, aký som kedy čítala.

Ale späť k prvému dielu – áno, tešila som sa naň. Kombinácia asasín + mníška (naposledy som sa namotala na asasín + pirát?) zaujme. S Ismae som mala trochu problém, väčšinou mi jej typ hrdinky rýchlo prirastie k srdcu, ale tu mi niečo bránilo. Možno to bolo tým, že autorka napísala trilógiu na základne skutočného príbehu z dejín Británie.

Áno, je to obdivuhodné, ale mám pocit, že ju to brzdilo a tým, že sa zubami nechtami držala skutočnosti, dej stratil plynulosť. Je skvelé, ako sa dej zvykne zvrtnúť, objaví sa nová skutočnosť, všetko do seba zapadá – ale to som ocenila až pri druhej knihe (ktorá sa viac zaoberala príbehmi postáv ako „vyšším“ dejom, preto ma bavila viac).

Berte to ako úvod do trilógie, prečítajte si to kvôli Duvalovi – hoci s hlavnou hrdinkou som mala problém, hlavný hrdina je prekvapivo dobre spracovaný po literárnej stránke. Nenájdete tu trápne citové výlevy, kilometrové okľuky v deji, ktoré nikam nevedú a ani dokonalé postavy. A v druhom diely iní hlavní hrdinovia budú tak veľmi nedokonalí, že si ich zamilujete. 


Nemáte tip na to, ako toľko neobkecávať v recenziách?