Krištúfek, Peter: Ema a Smrtihlav

"Ema liebt die Sonne. NIVEA."
stojí pod fotografiou v časopise, ktorý drží malý Šimon.

Šimon má to nešťastie, že sa narodil do nesprávne zloženej rodiny v nepriaznivých rokoch. Mama je Židovka, otec Čech. Oslavuje židovskú sobotu, aj kresťanskú nedeľu - ak by nešiel do kostola, nedostal by obed.
Prichádza vojna, s ktorou odchádza Šimonova rodina. Otec je Čech, musí sa vrátiť do Česka. Matka odchádza so Šimonovým mladším bratom, ktorý má to šťastie, že nevyzerá ako Žid. A Šimon sa dostáva do Podunajských Biskupíc, do stodoly jednej starej pani...

Nesmie zo stodoly vychádzať, vyčkáva. Jeho jedinou zábavkou sú staré časopisy a pozorovanie mŕtveho motýľa Smrtihlava. Odlúčenie a samota prebúdzajú v Šimonovi fantáziu, ktorá preňho začne splývať s realitou - a skrz kľúčovú dierku pozerá na príbeh Emy, ktorá má rada slnko a generála Smrtihlava, ktorý sa snaží na Emu zapôsobiť.
-

Krátka novela je akousi črtou, vykreslením situácie v Bratislave, ktorá nepriala "cudzincom". Na historické vykreslenie sa napája Šimonov príbeh - príbeh chlapca, ktorý zostal sám so sebou a s vlastnou fantáziou, ktorá mu dokáže prekonať ťažké chvíle samoty a clivoty.

Pri čítaní som knihu nevnímala ako krátku novelu, ale ako záznam - doby a Šimonových pocitov. Akoby ste vybrali úsek z niekoho života, nepísali prológ ani epilóg, ale iba časť. Knihy s opismi mám rada, ale nedokážem ich čítať dlhšiu dobu v kuse, ale na etapy. Šimonov príbeh som čítala v električke - cestou do práce a naspäť. Nie je dlhý.

Ku kratším počinom sa názor píše ťažšie. (A ja som za posledné roky zistila, že si ku krátkym novelám neviem vytvoriť vzťah.) Začítate sa a príbeh už končí. Páčila sa mi forma a opisy, ale mám radšej knihy s výraznejším dejom. Napriek tomu je Ema a Smrtihlav zaujímavý počin. Takže už máte tip na útlu knižku, ktorú prečítate na cestách.
Len tak mimochodom, sto bodov za grafické spracovanie.