ha.
ha.
ha.
"Čím viac recenzií napíšeš, tým lepšie budú. Vypíšeš sa, budeš ich rýchlejšie dávať dokopy."
Trololololo.
-
Keď čítam podobné vety na iných blogoch, prevraciam očami. A cítim sa ako dáky ufón, ktorý žije v úplne inej blogogalaxii.
Prečo?
Niekedy celkom zabudnem na to, že mám blog.
S nastavovaním vlastného dizajnu (lebo tie už spravené ma štvú, všakže) sa dokážem piplať 15 hodín v kuse a aj tak s ním nikdy nebudem spokojná.
Recenzia pre mňa predstavuje pôrod - odfotenie knihy, keď s fotkou nikdy nie som spokojná (je nudná / tmavá / o ničom), načrtnutie deja (keď sa snažím dej podať aspoň trochu logicky) a hlavne vlastné názory, ktoré sa tuším už začínajú opakovať (štýl písania / ako sa to čítalo v angličtine / logika v deji / blablabla).
Keď si po čase prečítam čo som po niekoľko hodinovom pôrode porodila, chytá ma zlosť z tej nekvality.
Nedokážem pravidelne pridávať články...
Neprezentujem sa spolu s blogom, že "aha, mám blog, tu je link" - rodinka vie, že niečo píšem, s mamou niekedy konzultujem výsledný dizajn so slovami "povedz mi, čo ti na tom dizajne vadí". Kamaráti o blogu netušia. A ak áno, tak už na to aj zabudli.
Neznášam hejterov, ktorí píšu na blogoch komentáre (našťastie pre mňa je moja "výlevka" pre ne nezaujímavá), ak by sa tu dáky objavili, nezvládla by som to.
Nechem byť nazvaná blogerkou. Radšej čitateľkou, pisateľkou a fotografkou.
Viem, že tento článok pre vás nemá žiadny prínos. Mne však už pretiekol pohár s tými sladkými rečami o blogovaní - prečo to niektorí z vás tak často spomínate na svojich blogoch? Prečo nechávate váš blog, aby pohltil váš život, keď naň upriamite celú svoju pozornosť?
Áno, blogy máme, lebo sa chceme o niečo podeliť s inými, prezentovať svoju tvorbu, nájsť podobne zameraných ľudí, či aspoň trochu upriamiť na seba pozornosť.
Mať blog je drina. Niečo návykové.
Čo vám robí pri blogovaní problém? V čom sa neviete stotožniť s inými? Celkom by ma to zaujímalo... Aj váš názor s plusovými aj mínusovými pohľadmi na blogovanie (áno, tento článok je zaujatý v tom horšom zmysle).
Veď viete, menej sladké stránky veci sa na blog predsa nepridávajú.
Kto by chcel kaziť svoj vytvorený mikrosvet.
Ja som na tento svoj blog ešte nedozrela...
Ja som na tento svoj blog ešte nedozrela...
Zaujímavé zamyslenie.. aj by som to povedala asi takto:
OdpovedaťOdstrániťPri blogovaní mi nerobí problém absolútne nič :) Mám to ako hobby, nenútim sa do toho. Osobne mi je jedno, či niekto svojím blogom žije alebo napíše článok 1x za rok. Ja jednoducho rada hovorím o knihách, o tom, čo je v knihosvete nové a vyhovuje mi byť na FB, kde mám väčšiu možnosť pokecať. Robila som aj videá, ale potom som zistila, že mať svoju tvár na youtube mi nerobí až tak moc dobre + upload videa trvá 26hodín! a tak som videá stiahla. No ten kontakt mi chýba a premýšľam o nejakom pozmenenom pokračovaní. Ak k nejakému dôjde, bude to len preto, že chcem, nie preto, že tým žijem.
Taktiež mi je aj jedno, či má niekto na svojich blogoch iba samé meme (či ako sa to volá) alebo občas aj prispeje nejakým článkom. Keď ma to zaujme, prečítam si, keď nie, idem ďalej. A ani som sa nezamýšľala nad tým, či by som sa označila ako blogerka či ako čitateľka. Môžem byť proste knižný fanúšik? :D
No a ako som spomínala, dôvod, prečo mám blog aj FB, je možnosť pokecať s ľudmi, ktorí čítajú, dozvedieť sa o novinkách, poradiť a nechať si poradiť.... Ak niekto okomentuje, lajkuje či čo ja viem čo, tak fajn, ale pre mňa je najväčším lákadlom možnosť pokecať o knihách, pretože ma to proste baví. Keď ma to baviť prestane, začnem štrikovať a budem mať blog s fotkami vlastnoručne uštrikovaných svetrov! :D :D
A tvoj blog ma baví, tak si naň občas spomeň a daj aj nejaké články zo života, čo si spomínala vo výlevke :)
Budem sa tešiť.
Hmm... naozaj inak poňatý pohľad na blog. Spočiatku som mala protichodné pocity, ale nakoniec som sa pristihla pri tom, že s tebou súhlasím. Neviem si predstaviť, že by som povedala, že "žijem svojím blogom". Áno, je to miesto, kde sa môžem vyjadriť a je pravda, že si neviem bez neho predstaviť život, ale neberiem to tragicky, keď sa mu nevenujem aj mesiace. V živote mám určité priority a neviem si predstaviť, že by som nerobila nič iné len písala recenzie niekoľko krát do týždňa ako niektorí blogeri. To proste nie som ja. A úprimne, ja mám oveľa radšej blogerov, ktorí prispievajú s väčšími pauzami, lebo sa potom teším na ich články :D Ale ako povedala Peťa, tiež to mám skôr ako hobby a tak píšem keď ma kopne múza, keby som sa do toho mala nútiť, tak to dlho nevydrží. A s tým dizajnom si nerob starosti, ja nad tým tiež presedím dni a nakoniec nie som spokojná :D :D Ja mám niekedy problém s tým, že keď napíšem recenziu na nejakú neznámu anglickú knihu, ktorú ešte nikto z našich blogerov nečítal, tak sa nemám s kým o tom porozprávať a to ja by som veľmi rada chcela, o to mi predovšetkým na blogu ide :/ Ale priznávam, že aj ja som kedysi bola taká nadšená z blogu a vymýšľala som samé nové veci a teraz to už tak neriešim a prispievam kedy chcem. viem, že keby som sa do toho nútila, tak mi to polezie až ušami a nechám toho. Takže ja si myslím, že by si sa pravidelnosťou nemala trápiť, ja recenzie tiež len tak zlátam čo mi napadne, takže si vieš predstaviť kvalitu :D Blog by mal byť tvoj život ak ti dobre zarába ako je to v prípade zahraničných blogerov, no myslím, že my zostaneme pri tom hobby :D
OdpovedaťOdstrániťtiez suhlasim s tym, ze blog nema byt stred vesmiru... skratka by to nebolo zdrave. Zacala som blogovat, pretoze ma skratka bavilo pisat a bavi ma to doteraz... Som si vedoma toho, ze obcas pisem o uplnych sprostostiach...ved koho zaujimaju moje Radosti? XD; ale skratka som rada, ze pisem. A dost mi vyhovuje, ze nim travim menej casu ako si o mne kamarati obvykle mysleli, ked som mavala obdobia, kedy som mala hoc aj clanok denne. Ja totiz pisem rovno ako rozmyslam ...proste tuky tuky tuk a postnem xD... Kamaratka ma raz videla ako som jednym vrzom za 5 minut natukala a nahodila clanok a pochopila, ze mi to zabera asi hodinu...tych 55minut je totiz hladanie obrazkov, ale to je zasa druha oblubena cinnost. Musim sa vsak priznat, ze je vec, na ktoru som vyslovene pri ostatnych blogeroch alergicka... je to uz vlastne spominane zitie cez blog, ktore sa prejavuje priehrstim osobnych clankov. Mne teda nevadi citat o pozitivnych zazitkoch, hoci aj beznych dennych cinnostiach, ci pozerat do obyvacky niekoho ineho.... Lenze existuju ludia, ktori na sebe "bonznu" tu najosobnejsiu vec. Napriklad bocim od kazdeho blogu, kde sa pise "mam depky... moje minule zrutenia..." a podobne vykecavacie okienka. Je to neskutocne osobne...ak mas depky, chod k lekarovi, ale preboha.... ach... mne to pride ako "choroba" tohto storocia... vykecat na seba vsetko celemu svetu, zabit intimitu, osobnu zonu... nemam to rada. Ti ludia ma nezaujimaju... Pomozem cloveku, ktory mi to povie z oci do oci... ti co to hucia do celeho sveta mi skôr pridu strasne pomýlení a nejako istym spôsobom netaktni.
OdpovedaťOdstrániťInak nemam nic proti ziadnemu blogu... prejdem si aj obrazkove blogy 12tiek xD... a tento je ok.... zasa je citit, ze sice pride clanok obcas, ale autor sa snazi o kvalitu. Mozno je otravne rodit ho, ale nie vsetko ide bez namahy, mozes to brat ako osobne vyzvy xD
Musím s tebou souhlasit, že psaní recenzí pro mě občas představuje formu masochismu. Na jednu stranu se chci vypsat ze svých pocitů, ale na tu druhou ve mně neustále řve ten perfekcionistický zmetek, kterému není nic, co udělám, dost dobré. Když ale tenhle proces překonám a konečně ten článek nebo recenzi zveřejním, mám ze sebe dobrý pocit, protože vím, že jsem do toho dala vše, co jsem mohla. Svým způsobem mám pak z toho článku radost. Proto mě udivuje, když narazím na blogy, kde autor publikuje něco, nad čím nemohl strávit víc jak 10 minut – z toho důvodu jsem si vybudovala jakýsi odpor ke všem ,,tagům". Pravda, některé mají zajímavé otázky nebo témata, ale v podstatě jsou to jen omalovánky, které ti někdo už předkreslil a ty je jen vybarvíš.
OdpovedaťOdstrániťPro mě osobně je ale největším problémem motivace, zvlášť posledních pár měsíců s tím mám veliký problém. Ano, sice na mě po dopsání článku čeká ten skvělý pocit, ale přeci jen, to co zveřejním je jen malinký hlásek v obrovském davu. Tím nechci říct, že blog mám jen, abych ohromovala ostatní, to vůbec, ale i tak si někdy říkám, jestli má tenhle koníček vůbec nějaký smysl.
S tím souvisí i fakt, že většina knižních blogů mi připadá jak zhotovená přes kopírák. Je několik blogů (včetně toho tvého), které mi připadají osobité a poctivě čtu každý nový článek, ale pravda je, že takových je sakra málo. Ono s tím bude souviset i to, že prostě nemám ráda YA a fantasy, které blogovému světu dominují. Mnohem častěji se tak raději dívám buďto na goodreads anebo na zahraniční ,,youtubery", u kterých mám pocit, že mě mohou seznámit s různorodější a zajímavější literaturou. Sama jsem občas uvažovala, že pověsím blog na hřebík a zkusím natáčet videa, ale s mým perfekcionismem by se nejspíš jednalo o sebevraždu.
V podstatě s tebou teda souhlasím, čím déle se v tomhle blogovém světě pohybuji, tím víc vůči němu cítím jakési skepse. Blog je pro mě nyní už jen prostředek, skrz který se mohu vykecat o svých oblíbených knihách a podělit se o své názory s jinými lidmi. Máš naprostou pravdu v tom, že by se rozhodně neměl považovat za centrum vesmíru.