Marec, mesiac knihy

Ževraj marec v bývalom Československu vyhlásili za mesiac knihy presne pred 60timi rokmi - tvrdí jeden z prvých odkazov, keď do gúgľa zadáte "marec mesiac knihy", v snahe dozvedieť sa niečo viac, niečo z historického zákulisia tohto sviatku.

Hoci je máj, rada by som sa vrátila k marcu. Nezvyknem si kupovať knihy - už dávno som sa to odnaučila (resp. nikdy som ich ani vo veľkom nekupovala), jednoducho, nikdy som nemala veľkú izbu.
Posteľ > knihy.
V marci som zrazu dostala chuť ísť do kníhkupectva, kúpiť si knihu, ktorá ma osloví. Nad ktorej kúpou nebudem rozmýšľať, či sa mi oplatí, či je kvalitná a blá blá blá....
A nedokázala som to.
V knižnici mi to problém nerobí, ale akonáhle mám knihu vlastniť, tak hej. Nerada predávam svoje knihy a čo keď bude už navždy nečítaná sedieť na poličke, raz týždenne prachovkou odprášená, umierať? Pretože mne sa nepáčila?
Nakoniec som si kúpila Adriana Molea, čo vôbec nebola nepremyslená kúpa - chcela som ju mať vo svojej knižnici. Živý bič preto, lebo v inej edícii som knihu dostala od niekoho, kto už tu nie je (a tú knihu neviem nájsť). Dobrý deň smútok, lebo odhliadnuc od deja, ten názov by vedel charakterizovať väčšinu mojich dní. A neverila som, že sa v priebehu polroka znova ocitne v antikvariáte, keďže prvýkrát som zaváhala. Invisible Monsters, lebo očakávam, že kniha mi niečo dá. A za tri eurá v lacných kníhách? No nekúp Palahniuka!
A tak sa trochu roztrhlo vrece s kupovaním kníh. Doteraz som si kúpila tak 2-3 knihy ročne a teraz až 4 v priebehu jedného mesiaca. A v apríli ďalšie dve. A plánujem si kúpiť jednu štvordielnú edíciu detských kníh, ktoré som ako dieťa milovala a teraz im spravili úžasné obálky.

ARGH.
Prečo peniaze nerastú na stromoch a ja nemám izbu, ktorá sa vie čarovne zväčšovať?