Stoker, Bram: Dracula

Na klasických dielach mám rada hneď niekoľko vecí – nadčasovosť, myšlienky a popisy obdobia, v ktorom boli napísané a ich originalitu.

Príbeh o grófovi Draculovi splnil tieto požiadavky, takže dúfam, že vás tento článok zaujme a po knihe či už v blízkej alebo ďalekej dobe siahnete. Originálne dielo je kvalitné a úspešne zrútilo všetky moje predsudky a klišé predstavy o Draculovi. :)

_

Príbeh sa začína denníkovými zápiskami Jonathana Harkera, mladého britského právnika, ktorý za svojim zámožným klientom cestuje až do ďalekej Transylvánie.

Nedbá na rady spolucestujúcich, ktorí ho odhovárajú od cieľovej destinácie jeho cesty a pri klientovom mene sa prežehnávajú. V Jonathanových očiach to sú jednoduchí poverčiví ľudia a preto sa svojej cesty nevzdáva.

„Vitajte v mojom dome! Len ráčte ďalej! Nebojte sa. A nechajte mi tu kúsok šťastia, ktoré prinášate.“ sú uvítacie slová starca stojaceho pred bránou starého zámku, grófa Draculu. 

Spočiatku Jonathan nenachádza nič podozrivé. Jeho pracovný pobyt sa postupne predlžuje, keďže gróf, ktorý sa chce presťahovať do starého sídla v centre Londýna nechce nechať nič na náhodu. Až keď Jonathan odošle list o odchode svojej milej a gróf mu znova znemožní odchod zo zámku, Jonathanovi sa konečne otvoria oči. Je grófovým väzňom a ocitá sa v živej nočnej more. Neverí svojim zmyslom, ktoré mu jednoznačne vravia, že Dracula je monštrum – neje, v zrkadle nevidno jeho odraz, je mŕtvolne bledý a na svoj vek má ohromnú silu. O dávnej minulosti rozpráva akoby ju sám prežil, cez deň leží ako mŕtvola v truhle, v noci vládne vlčím šelmám a ťahá do zámku vrecia s podivným obsahom.

Jonathan o grófovi sprvu zmýšľal ako o samotárovi – teraz ako o vrahovi. Matka nariekajúca za svojím dieťaťom pod oknami zámku je pred jeho a Draculovými očami napadnutá svorkou Draculových vlkov. A Jonathan vie, že je s ním koniec.

„Vietor rachotil ako hrom a mal takú obrovskú silu, že aj mocní chlapi sa ledva udržali na nohách a museli sa držať železných nosníkov. Z prístaviska odháňali divákov, lebo ničivé účinky nočnej búrky mohli byť ešte hrozivejšie. Navyše sa k pevnine valili celé kúdoly morskej hmly – biele, vlhké oblaky, prízračne vlhké, sychravé a studené, a človeku nebolo treba fantázie, aby ich pokladal za duše utopených, ktoré sa slizkými prstami dotýkajú svojich živých bratov.“ 

Loď prichádzajúca z východu sa jednoducho musela rozbiť o útes počas besniacej búrky. Nestalo sa. Nasledujúce ráno sa pokojne húpe na vlnách v zátoke pri meste Whitby. S jediným človekom – kapitánom, mŕtvolou so zápästiami priviazanými ku kormidlu a zodratými na kosť. A s nezvyčajne veľkým psom, ktorý sa stratí v dave.

______

Ak si myslíte, že som z deju naznačila veľa, tak sa mýlite. Predchádzajúci náčrt je z prvých 66 strán, pričom sama kniha má strán 275. Pred chvíľou som sa musela doslova krotiť, aby som v prerozprávaní nepokračovala ďalej, pretože toto, vážení, je len úplný začiatok.

Možne ste podobne ako ja ovplyvnení klišé predstavou o starom krvicucačovi z Transylvánie, Van Helsingovi ako ničiteľovi monštier, vlkodlakmi a Draculovými nevestami. V tom prípade vás táto kniha rozhodne prekvapí. (nebojte, Van Helsing aj Draculove milé tam sú)

Začiatok sa síce v Transylvánii odohráva, ale následne sa celý dej presúva do Anglicka, kde aj väčšinu času zostane. Nebudete neustále sledovať Draculu, ktorý sa vďaka preľudnenosti Londýna dostane k veľkému počtu potenciálnych obetí – nie nie. Sám Dracula celú knihu spája, je jej motívom, dáva všetky postavy do pohybu. Celkovo ako samostatná postava má málo priestoru. Dej budete totiž sledovať v denníkových zápiskoch hŕstky hlavných postáv, ktoré sa navzájom poznajú a začínajú odhaľovať čo sa okolo nich deje. 

Dej je písaný napínavo, nemusíte sa obávať nudných denníkov – naopak, je to príjemné osvieženie, keď čítate pohľad jednej osoby, ktorá nemá vďaka predchádzajúcim udalostiam v deji také poznatky ako vy. Navyše, autor medzi tieto zápisky vkladá priamu reč a aktuálne dianie.

Bram Stoker nikdy v živote nenavštívil Transylvániu, všetko o nej mal naštudované z múzea a Draculu začal písať na základe rozprávania svojho maďarského kamaráta o Vladovi III. Je preto pochopiteľné, že dej z Karpatskej divočiny presunul do dobre známeho Londýna a mesta Whitby.

Ak si Stokerovo meno viažete s predstavou, že ako prvý vytvoril literárneho upíra, nerada vás sklamem. S upírkou pred ním už prišiel autor Sheridan Le Fanu, ktorého Bram Stoker poznal. Práve upírkou z Carmilli sa Stoker nechal inšpirovať. Carmillu som čítala dávnejšie, ale neprišla som jej na chuť – v mojich očiach je Dracula jednoznačne lepší. Takže ak budete chcieť čítať pravú upírčinu s originálnym dejom, siahnite po príbehu od Stokera (ktorý v Draculovi častokrát spomína Slovákov – hoc sa v živote dostal k nám najbližšie do Viedne).

Možno vás zaujme, že pôvodný rukopis sa našiel až 80. rokoch 20. storočia v Pennsylvánii a niesol názov The Un-Dead.

Po kope aktuálne vydávaných kníh a young adult žánre bol pre mňa Dracula veľké osvieženie. Dej má viacero línií, je originálny a vytvára akúsi fantasy detektívku s prvkami hororu. Som prekvapená, lebo ako píšem túto recenziu, uvedomuje si, že knihu začínam radiť k svojim obľúbeným.

Preklad sa mi páčil, nebol zastaraný. Nemôžem si však pomôcť, na strane 132 v 6. riadku je použité sloveso biť, pričom významovo tam má byť jeho kolega s y. A to patrím k ľuďom, ktorí v beletrii chyby vďaka deju prehliadajú.

Tento zápisok je obsiahly (nechala som sa uniesť soundtrackom z HP 7II - Showdown), ale som rada, že sa mi podarilo vyvarovať spoilerom. Verte, že v knihe je kopec deja o ktorom nemáte tušenia.

Dracula

Bram Stoker

preklad Jozef Kot

edícia Svetová knižnica SME

Petit Press, a.s. 2006