Mňačko, Ladislav: Dlhá biela prerušovaná čiara

Dlhá biela prerušovaná čiara je krátka novela od slovenského autora Ladislava Mňačka (ktorého pravdepodobne poznáte vďaka jeho známejšiemu dielu Ako chutí moc).

Ako už názov hovorí, hlavnou niťou príbehu (či skôr zápiskov z cesty) bude "nekonečná" čiara v Nemecku - Autobahn.

Sám autor vystupuje v diele ako hlavná postava, hlavný vodič, ktorý je vďaka svojej ŠPZ na diaľnici raritou. Hlavnou úlohou postavy je priniesť nám (vtedy obyvateľom ČSR) pohľad na diaľnicu, ktorú sme my nemali. 

Na diaľnici sa totiž nestojí, masy áut denno-denne premávajú, človek musí ísť minimálne stovkou, aby držal krok a nespomaľoval a každý vodič sa stará len o to, ako čo najskôr doraziť do svojho cieľa.

"Halucinácie ma neprešli, a zrazu sa mi zdalo, že cesta nikam nevedie, že ej to iba pasca, žeravé oči vlčej svorky boli stále za mnou, a možno cesta naozaj nikam nevedie, možno je iba samoúčelom, nezmyslom, výplodom chorej civilizácie, ktorá už nevie, čo počať sama so sebou..." str. 10

"Som sám, celkom sám na nemeckej diaľnici, nikto nevie, kto som, čo som, a nikoho to ani nezaujíma, som sám, vo fičiacom aute, stratený medzi tisícmi vozidiel, Opelov, Fiatov, Mercedesov, Volkswagenov, áut všetkých značiek." str. 19 

~

Knihu som zazrela v knižnicu starých rodičov a pri pohľade autorove meno som si spomenula práve na jeho dielo Ako chutí moc, ktoré je povinné na maturitu. Povedala som si, že by nebolo na škodu mať niečo od tohto autora načítané a knihu som opatrne spomedzi ostatných Mňačkov a Hečkov vytiahla.

Hneď prvý pohľad na knihu vám stačí, aby ste pochopili, že bude o diaľnici a cestovaní. Viac ako cestovaní je však o diaľnici. Autor dopodrobna opísal svoje pocity, ktoré v ňom jazda po nej vyvoláva, ako to na diaľnici chodí (letí) a popritom nám servíruje zopár príhôd, ktoré ho po ceste stretli.

Možno si kladiete otázku (ja som si ju kládla hneď ako som knihu vzala do rúk): "Novela? O diaľnici?" Z vedľajšej izby mi na ňu ihneď odpovedala starká: "Vieš, iba málo ľuďom sa podarilo cestovať. Tá kniha opisovala niečo úplne nové, čo u nás nebolo - preto vzbudila ohlas."

Momentálne každý z nás diaľnicu pozná, každý sa po nej viezol a dokonca takmer každý vie, že na tej nemeckej nie je obmedzená rýchlosť (kniha rozpráva práve o nemeckej Autobahn) - preto vás kniha v tomto ohľade neosloví. 

Naopak vás osloví svojou (prekvapene) dobrou čitateľnosťou, čo je na niečo od slovenského autora prekvapivé. Naozaj. Ale možno sa mi to čítalo dobre len preto, že autor používa dlhé, nenútené, plynulé a ozaj dobre previazané vety, čo mám osobne v knihách rada (výnimka je Virginia Woolfová, ale to len preto, že jej vety sú obsahovo komplikovanejšie). Taktiež vás možno zaujme opísanie pohľadu Nemcov na ľudí z ČSR.

Nebudem vám ju odporúčať, svojou témou alebo autorom vás jednoducho musí zaujať, aby ste po nej siahli.