Mann, Thomas: Smrť v Benátkach

Smrť v Benátkach je dielo svetoznámeho spisovateľa a držiteľa Nobelovej ceny za literatúru - Thomasa Manna.

Spisovateľ Gustav von Aschenbach chce aspoň minimálne a na chvíľu prerušiť svoj stereotypný život, preto sa rozhodne splniť preňho ťažkú úlohu, ktorá sa v spoločnosti stáva vyžadovanou - dovolenku.

Po príchode do Benátok je celý nesvoj - najradšej by hneď na druhý deň odcestoval domov, zdá sa mu, že klíma naňho vplýva zle, veď on je len na nemeckú klímu zvyknutý. Pred odchodom ho však nevedomky zastaví Tadzio - poľský chlapec, ktorý prišiel so svojou rodinou do Benátok na dovolenku. Aschenbach sa na ňom stane chorobne závislým, stačí mu na to len pár Tadziových pohľadov, jeho správanie sa v spoločnosti a jeho anjelský zjav - starnúcemu Aschenbachovi tento chlapec zmení celý život, hoci sa s ním nikdy nerozprával. Neustále Tadzia sleduje, ba priam prenasleduje a zosmiešňuje sa.

Tadzio sa stáva jeho múzou, prebudil v Aschenbachovi (ktorý už bol raz ženatý) homosexuálne sklony, o ktorých Aschenbach sám netušil. Silný platonický vzťah sa stáva príliš sebeckým, najmä po tom, ako Aschenbach radšej neprezradí poľskej rodinke, že v Benátkach sa začal rýchlo šíriť mor, len aby mu jeho Tadzio neodišiel...

Na záver musím povedať, že smrť v Benátkach bola moja čitateľskou "smrťou". Osobne sa mi kniha nepáčila, neobľúbila som si žiadnu postavu, Aschenbachov majetnícky a platonický vzťah sa mi hnusil. Kniha sa ťažko číta, je v nej plno symboliky - avšak takzvanej "vzdelaneckej". Nerátajte so symbolikou, aká bola napríklad v novele Peter a Lucia, v ktorej ste ju pochopili. Na Mannovu symboliku treba mať znalosti z antiky.

P.S.: Report som napísala začiatkom septembra, ale keď sa spätne zamýšľam nad knihou - áno, nepáčil sa mi štýl písania, bolo to ťažkopádne. Ale práve tým, že sa mi kniha nepáčila, rozpísala som sa o nej viac ako keby som (možno) reportovala jednu z mojich obľúbených kníh. Teraz, keď si už nepamätám všetky detaily v knihe, len hlavnú líniu, pýtam sa - naozaj nás láska dokáže spraviť takými sebeckými, že si radšej prajeme smrť našej milovanej osoby, než aby ju/jeho mal niekto iný? Ak to bol Mannov ciel, vcelku sa mu vydaril. Určite to nie je ten typ knihy, ktorú by ste si hneď po prečítaní obľúbili. Žeby ju to robilo výnimočnou?

Zdroj obálky