utorok 25. novembra 2014

Kompaníková, Monika: Piata loď


Mama sa nespráva ako mama.
Babka nie je babkou.
Jarka je sama.

Piata loď je príbehom malej Jarky, ktorá je citovo osamotená. Hoci žije v panelákovom byte spolu so svojou matkou a babkou, láska medzi všetkými troma absentuje. 
Babka (bývala komunistka) nezniesla, že sa jej dcéra nechala v 16tich „oplodniť“ skupinkou chlapcov z priemyslovky – a preto ju po pôrode z bytu vyhodila. Teraz, po pár rokoch, dovolí dcére aby sa k nej mohla znova nasťahovať. 

Lucia (mama) má doopatrovať Irenu (babku) a za to získať Irenin byt. Je však stále preč - vychytí sa a zmizne na niekoľko dní. Stále je v kontakte so svojimi starými kamarátmi, záleží jej na nich viac ako na dcére – berie ju ako bremeno, ktoré ju vytiahlo z detstva a hodilo do dospelosti.
A tak Luciinu úlohu zastupuje Jarka, ktorá s babkou Irenou nemá žiaden vzťah. Irena ju berie len ako opatrovateľku – ktorá nedostáva mzdu, ale možnosť bývať pod jej strechou.

Jarka si uvedomuje, že ich rodina nie je normálna. Veď ani Lucii nesmie volať mamou.
Jediným únikom je dedkova záhrada. Dedka, ktorý ešte za socializmu utiekol od svojej ženy až do Rakúska. 

Tak ako lode plávajú po vode, tak Jarka pláva svojím životom, ktorý nie je ľahký.
_____

Prvé, čo si pri čítaní Piatej lode všimnete, je zvláštna atmosféra, ktorú sa podarilo autorke vytvoriť. 
Sledujete príbeh nedospelého človeka, všímate si Jarkin samostatný vývin, ktorý je pokrivený práve pre väzby s vlastnou matkou a babkou. Jarka vidí, že rodiny v okolí fungujú inak, správne, že to len ju matka sem-tam vymkne na chodbe, keď má v byte pánsku návštevu. 

Utvára si pohľad na svoje okolie s úprimnosťou dieťaťa a dospelého človeka zároveň, ktorá je znepokojivá. Autorka jednoducho a priamo pomenuje situáciu a dianie pravými menami, odkrýva Jarkine myslenie a vám nezostane nič iné, len si povedať: „Uf.“
Lebo je to bez príkras a ideálov.

Tvrdiť o tejto knihe, že je pre každého je blbosť. Áno, každý z nás pozná človeka, ktorý býva v paneláku / žije len s jedným rodičom / jeho vzťah s rodičom ozaj nie je ideálny (a nie je to len puberta). Ale v Piatej lodi sa dostávate pod kožu hlavnej hrdinky a ak by som mala túto knihu zhrnúť jedným slovom, bolo by to znepokojivé. Ľutujete Jarku. Uvedomujete si, že podobné veci (nemusia vždy všetky na raz) sa vo svete dejú.

Znepokojene ju dočítate. Nebude sa vám páčiť. Nemá sa vám páčiť, lebo nie je veselá, nemáte pri nej oddychovať a nemá vás ani potešiť. A hoci sa vám páčiť nebude, budete ju istým spôsobom uznávať. A určite viac ako jeden krát sa pri nej zamyslíte.

288 strán
Bagala / literarnyklub 2011

12 komentárov :

  1. Od Moniky Kompaníkovej som čítala Biele miesta a vystihla by som ich dosť podobne. Je to náročné a znepokojivé čítanie, ale napísané dôsledne a do hĺbky.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Súhlasím.
      Nedá sa poprieť, že autorka dokáže vytvoriť svojskú atmosféru, ale na druhej strane neviem, či siahnem po ďalšej jej knihe... Niežeby som čas od času podobné diela rada nečítala, ale nevyžívam sa v nich.

      Odstrániť
  2. Nečítam slovenských autorov (mám k nim averziu a viem, že je to zle!), tak som vždy rada za recenzie na tieto diela, aspoň viem, o čom to je. Tieto ponuré atmosféry nemusím ani v slovenských filmoch, pričom film s hlbšou myšlienkou mi napríklad v taktovke od francúzov nevadí. No ale k téme, veľmi by ma zaujímalo, prečo si po tejto knihe siahla. Bolo to na nejaké doporučenie? Sleduješ viac slovenskú tvorbu? Hovoril o tom niekto v škole?

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Odporučil mi to kamarát na goodreads - a náhoda chcela, že keď som po veľmi dlhom čase navštívila knižnicu, tak to bolo v poličke nových kníh (to, čo knižnica rozumie pod pomenovaním "nový" radšej pomlčím, som rada aj za tie "nové" knižné omrvinky).

      Vieš čo, myslím, že aktuálne sa dajú nájsť čitateľní slovenský autori (hoci nová česká vlna - akože vlna č.2, keďže pomenovanie nová vlna vlastne už patri jednu a pol generáciu pred mojou - je na tom omnoho lepšie? produktívnejšie?). Plánujem prečítať viac kníh od "našich", len ťažko je vybrať niečo, čo by ma zaujalo.

      Ak si však chceš prečítať niečo prekvapivo fajné, tak odporúčam Prútené kreslá od Dominika Tatarku - nie je to síce nové, ale svojím spôsobom stále aktuálne.
      ___

      Jaj, depresia národa nášho.
      ___

      A čo sa týka slovenských kníh - mňa stále prekvapuje, že u nás sa vydáva toľko "lacných" (ani ženských sa to nedá nazvať) románov.

      Odstrániť
    2. No keďže si už tretia, čo mi Tatarku doporučuje, už naozaj dávam na list. Čítala si od neho aj Navrávačky? To je ževraj tiež dobré. Inak, na liste mám zatiaľ Eugenidesa Smrť panien, Kerouac Na ceste, Murakami Norske drevo a Palahniuk Fight club. Nečítala si niečo z toho?

      Zo slovákov vraj je dobrý Karika a Banáš, ale na tieto vody sa zatiaľ tiež nechystám.

      Evitovky snáď ani nestoja za zmienku :)) By som dosť oči valila, keby som ich našla u teba na blogu. Inak, ja som myslela, že blogujete dve, ale stále vidím len tvoje články (?).

      Odstrániť
    3. Di má dlhšiu pauzu teraz :) Pozerá a číta plus píše vlastné ;) ja aktuálne nemám tvorivú chvíľku, preto píšem recenzie :D ale číta tuším tvoj blog - minimálne 3x sa už o ňom zmienila (lol, zniem ako schizo, ale nie som :D)

      Nie, ale chystám sa :) Čítala som však Pannu zázračnicu, ale Prútené kreslá sú také ... plynulejšie.
      Virgin Suicides mám aj ja na zozname - ale ako tak pozerám, dostanem sa k tomu až budúci rok.
      Nórske drevo je skvelé, len ho treba čítať pomaly. Ak si však od Murakamiho ešte nič nečítala, tak ho ako prvé neodporúčam - skús predtým Afterdark napríklad. Kto vie, či sa ti bude Murakami páčiť ;P

      Na ceste je úplne zbytočné čítať, čítala som to útrpne dlho a od Polie (pale-eyedbirds.blogspot.cz) viem, že za to nemohol preklad - čítala to v angličtine, tuším to ohodnotila ešte horšie ako ja a to sa väčšinou v hodnotení stretneme.

      Fight Club je ževraj super, tiež sa chystám. Ako sa vlastne voláš na goodreads?

      Odstrániť
    4. Jáj, tak vy ste budúce autorky? No super, je mi jasné,že sa nepostavíte do fronty za pani Evitu a prídete s niečím duchaplným :)

      Od Murakamiho som mala Bezfarebného Cukuru ale to mi nešlo pod nos, Údajne jeho najhoršia kniha, tak mu chcem dať ešte šancu, keď ho každý tak chváli.
      Panny si myslím, že mi sadnú, očakávam od toho veľa, čo sa týka štýlu písania.
      S Fight clubom to padne určite za Január.
      OK, Na ceste dočasne škrtám, miesto toho tam pribudne daľších 5 iných.. napr. Plath a Atwood. Ale tieto dve dámy budem musieť preložiť nejakou fantasy alebo chick-lit, nech mi zchladne mozog :)

      Na GR som ako Petra ( https://www.goodreads.com/user/show/32680098-petra ). Tú stránku používam ako skvelý "markovač" akejkoľvek knihy, čo ma zaujme, takže prevažuje kolonka "to read" :D

      Odstrániť
    5. A dík za tip na Polie. Ďalšie tipy na malých fajnových blogerov sú viac ako vítané :)

      Odstrániť
    6. Bezferebného Cukuru som ešte nečítala, ale Murami má niektoré knihy veľmi dobré, iné zlé. Mne sa napríklad nepáčilo Na jih od hranic, na západ od slunce... Skús Afterdark, Norwegian Wood (skvelo sa číta v angličtine) alebo Konec světa & hard-boiled wonderland.

      Hah, využívaj ten goodreads! Fajn štatistiky na ňom vidno. :) Polie má skvelé recenzie a narozdiel odo mňa číta aj kvalitnú literatúru, takže som rada, že ťa jej blog zaujal.
      Ja veľa blogov nečítam, fajn je ešte book-lords.blogspot.cz, ale tým, zdá sa, môj čitateľsko-blogerský list končí... :/

      Odstrániť
  3. nechcem byt negativna, neobjektivna a hnusna xD, ale pre toto necitam drvivu vacsinu slov.autorov...naozaj nepotrebujem citat o nejakej typickej slovenskej realite... knihy citam, aby som typickej slovenskej realite unikla a bud dostala nieco, hoci aj ponure, ale originalne...alebo si vydychla od toho bezneho...takze tak... kniha obsahovo neuputala, neprecitam ...

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. :D
      úprimne, nevedela som do čoho idem, keď som si ju požičala :D.
      Nemyslím si, že by si bola negatívna, neobjektívna či hnusná - napríklad viem, že tebe by vôbec nesadla. Ani mne nesadla, ale možno som potrebovala menšiu literárnu facku na to, že sa mi žije vlastne celkom fajn. Také nie moc pekné otvorenie očí.

      Odstrániť
    2. Polly, súhlasím s tebou :) Preto mám veľmi rada ľudí, čo sú ochotní tieto diela prečítať a podeliť sa o recenziu :D

      Odstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.