Štedrý večer prešiel, prvý a druhý sviatok vianočný taktiež a lenivá atmosféra je tento víkend snáď v najväčšom prúde.
/Ak teda vaša domácnosť funguje podobne ako tá naša – 5 dní pred štedrým dňom zúrivo upratujeme, začíname byť besní zo všade poletujúceho prachu a somarín, ktoré sa počas roka v domácnosti nahromadili; na koláče je vyhlásené embargo a do 28. platí „Nežerte to, to je na Vianoce!“(koláčiky) a po 28. zase „Nikto to neje, jedzte to!“; a v deň odchodu k babke a dedkovi do wifi-no-landu je v byte aj tak stále neporiadok; v telke nedávajú nič nové a kňaz na sviatočnej omši využíva plnosť kostola a utápa vás predlhou kázňou... No, tak viete o čom tu píšem.
Hoci som tento rok ukončila svoje –násť ročné obdobie, tieto dni majú stále rovnaké čaro. Ak totiž máte v svojej izbe upratané a v byte je ako taký poriadok, máte vyhraté – každý vám dá pokoj a vy sa namiesto vyvaľovania pri telke zašijete do svojho kresla s knihou (alebo čítačkou).
Keď sa povie „knihy“ a „Vianoce“, vybavia sa mi určité tituly, ktoré som počas týchto dní velebených všetkými peciválmi (ako som ja) buď čítala, alebo sa ich dej alebo celková milosť a nenásilnosť hodia do tohto obdobia (zadriemete 24.12. pri rozprávke a zobudíte sa na krik z telky, kde zabíjajú čarodejnice, vyháňajú z nich diabla a ktoré grcajú zelené niečo - stále nerozumiem, kto vytvára tie vianočné programy).
Ide o detské knihy, keďže práve je ten čas, keď sa čítajú azda najlepšie v tomto období.
