Neprečítaná

Ďaľší z článkov, ktorý nemá hlavu ani pätu...

Papier a voda sa veľmi nemusia, knihy a more je však automatická záležitosť. 

Vždy so sebou ťahám knihu, ktorá do toho okamihu čakala v poličke. Väčšinou je to akási knižná lahôdka - na poličke je dlho, zväčša klasika, preverená časom a tisícami čitateľov, a ktorú si tak podvedome šetrím. 

Odviate vetrom mám spojené s vôňou pínií a bolesťou zadku (na tri hodiny som sa začítala sediac na skalke v jednej skalnatej zátoke). Sherlock Holmes a Kniha džunglí - z oboch ešte po návrate vypadával piesok. Vždy keď vidím meno Murakami, spomeniem si na Nórske drevo, ktorého anglický preklad som si pomaly vychutnávala a ktorého paperbackové vydanie sa úplne zvlnilo.

Človek si čítanie na dovolenke pri mori vychutná. Slnko, vlhký vzduch, šum mora... Prekvapilo ma, koľko veľa ľudí som na tohtoročnej dovolenke videla čítať. Starí/mladí, klasické knihy či romantické, tenké novely, ale aj hrubé bichle. Na betónovej plošine (v Slovinsku nemajú piesočnaté pláže), v putike na rohu, kaviarni, bufete pri mori chránenom slnečníkmi čítal pomaly každý tretí. Ja som z toho bola tak divne šťastná.

Patrí to k takým pocitom, že sa cítite akoby ste prežívali film (hlavne ak ste v takom krásnom meste ako Piran), alebo čítali knihu. Princíp "oko kamery" v realite. :)

Posledný deň pri mori som vytiahla Dobrý deň smútok od Francoise Sagan - útla knižka, ktorej dej sa odohráva počas letných prázdnin. Prečítala som prvú kapitolu a bola prerušená aktuálnou senzáciou, rojom medúz, ktoré sa z ničoho nič zjavili pri brehu. Môj plán kniha-more-kniha-more stroskotal.

Bol deň neprečítaných kníh, ja som tú svoju neprečítanú neprečítala a uvedomila som si, že táto akcia sa mi trochu sprotivila. Každý deň, ktorý prečítam novú knihu je dňom neprečítaných kníh. A potom sú tu tie menej časté dni prečítaných kníh - keď si na Vianoce po x-tý raz prečítam Annu zo Zeleného domu alebo Vianočnú koledu, cez narodeniny Pýchu a predsudok a podobne. Špeciálne dni, keď sa začítam do knihy, na ktorú som sa dlho tešila. Výnimočné dni, keď sa začítam do príbehu a stratím v časopriestore.

Ako to máte na dolovenkách s knihami Vy? Spájajú sa vám niektoré tituly s dovolenkovou atmosférou ako mne? Aké sú vaše tituly na "špeciálne dni už prečítaných kníh"? Ozaj ma to zaujíma :)

P.S.: Mám slabosť na čiernobiele fotky zčerenej hladiny. :D

Sir Budge, Ernest Alfred Thompson Wallis: The Book of the Dead

...because he was a god who had been originally a mortal and had risen from the dead. (Osiris)

Nepripomína vám niečo tento citát? Respektívne niekoho? Text v knihe ďalej pokračuje v tom zmysle, že "a práve preto, že bol najprv smrteľný, stal sa medzi ľudom najobľúbenejším z bohov".

Sir Budge bol britský egyptológ, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Práve za prácu pre Britské múzeum a svoje diela bol titulovaný na sira.
Kniha mŕtvych, ktorú som od neho čítala paradoxne neobsahovala preklad tohto slávneho diela. Hoci ju sir Budge preložil, v tomto prípade išlo o výklad.
Doteraz som mala predstavu o Knihe mŕtvych takú, akú mi ju podsunul filmový priemysel v nemálo známom filme Múmia. Omyl.

Kniha mŕtvych nie je doslova knihou mŕtvych, ale kniha, ktorú pochovávali s mŕtvymi. Kebyže si prečítam jej znenie, pravdepodobne by som neporozumela ničomu (moje znalosti egyptskej mytológie boli doteraz ničotné).
Výklad spolu s citáciami dokopy vytvoril sprievodcu staroegyptskou mytológiou. Dozviete sa ako vznikali ich bohovia, že po smrti sa prechádza bránami, ktoré strážia božskí strážcovia, aj ako chápali staroegypťania posmrtný život.

Mňa osobne fascinovalo aký základ musela dať staroegyptská mytológia náboženstvám, ktoré sa sformovali neskôr. Ako nesmierne sa to podobá. (Niekto by povedal, že ako 'cez kopirák', len s inými menami a poupraveným dejom).

Jediné čo mi vadilo bolo spracovanie e-booku (od amazonu som čakala niečo viac, a je mi úplne jedno, že kniha je zadarmo). Chýbali odseky, text potom pôsobil ako žuvačka, ktorá sa neustále naťahuje. Čo je veľké mínus, keďže ide o náučnú literatúru - ja som sa miestami v texte doslova topila medzi novými informáciami, ktoré som nasávala ako špongia vodu.

Nie som historik, neviem, či je aj teraz Sir Budge v historických okruhoch uznávaný ako za svojho života. Postrehla som nejaké komentáre, že existujú už lepšie preklady ako tie jeho, ale keďže ide o výklad a nie preklad, zrejme to až tak nezaváži. Ako laika ma kniha zaujala, lebo mi priblížila staroegyptskú mytológiu. Má 31 strán, takže ak máte za sebou už niekoľko románov a chceli by ste ich preložiť niečím z iného súdka, alebo ste len zvedavý ako ja, ebook si môžete zadarmo tu.

Tento knižný zápisok je tak kostrbatý, vidno, že som už dlho žiadny nepísala...

Myšlienky

Môj mobil si už nepamätá adresu môjho blogu a práve sa mi vybila čítačka, takže... Článok o mojom prežívaní, here we go.

Pracovná zmluva mi skončila 31.7. (jeden z najkrajších dňov môjho života) a odvtedy sa pasívne pripravujem na nástup do školy (veď prečo nemať dva prvé dni na vysokej škole za život?).
= rozmýšľam o blbostiach => v konečnonm dôsledku nerobím nič prosperujúce.
Znova sa potvrdilo moje osobné pravidlo Čím viacej času máš, tým menej spravíš. A mne sa taký ten zdravý životný rytmus podarilo stratiť minulý rok koncom júna (a prvého posledného dňa na vysokej škole). Cheesus, ako ja vstanem na zápis? 7:10 zápis? Och vážne? A zas na 8mu na prednášky? ARGH...

Strávila som týždeň s rodinou v Prahe (turisticky sme boli dosť poctivý) a znova som si uvedomila, že počas tých 6 mesiacov, čo som bola zamestnaná na TPP, sa môj život zastavil. Čo nie je veľmi príjemné.

/Ľudia cestujte, je to psychohygiena./

Návrat do domáceho prostredia mojej nory nebol najpríjemnejší, lebo život v mojej izbe zastal taktiež. Hoci som doteraz vedela, že človek pracuje najvýkonnejšie v minimalistickom prostredí, teraz som si to konečne aj uvedomila (a chcelo sa mi vrátiť do tej peknej izby v Prahe, kde bolo minimum vecí).
Niežeby som mala v izbe bordel, jednoducho mám príliš veľa vecí. Ktoré nepotrebujem. A tak. A práve to ma začalo v chvíľu po návrate hnevať a nastalo veľké upratovanie. Psychohygiena (takisto ako to cestovanie a písanie denníku).
Neviem veci vyhadzovať, ale objavila som nový spôsob ako sa naučiť upratovať, volá sa to KonMari metóda. Zatiaľ som v nej úspešná, rozmýšľala som, že by som jej mohla venovať sériu krátkych článkoch tu na blogu. Podarilo sa mi vďaka nej za krátky čas zbaviť niekoľkých igelitiek vecí, ktoré NAOZAJ už nepotrebujem.
(a aj vďaka nej vzniklo miesto na napr. fotenie kníh na najbližšie recenzie. Zaujímavý kolobeh - veľa veci -> zaprataná izba -> rozmýšľanie nad triedením -> nechuť -> robenie niečoho iného -> keine recenzia)

Viem, že tento článok je zmätenosť sama.
Ale sú to také moje zmätené menej dôležité myšlienky, ktoré som tu neviem prečo chcela uverejniť.

-

A podarilo sa mi zlomiť si dioptrické okuliare.
Aj fotografický blog (s ktorým si neverím) založiť.
Začínam mať obsesiu "vinylové platne".
Toľko k novinkám, najbližšia recenzia pribudne v sobotu.
Snáď.


P.S.: Fotka je z Prahy, budova je oproti vydavateľsku Franze Kafky. Fotky z Prahy nájdete aj na mojom instagrame, pridávam ich pomerne rovnomerne.

A ozaj, vypočuli ste si už 'novú' Florence and the Machine? Moji favoriti sú skladby Long & Lost, What Kind of Man, St Jude a Queen of Peace.
Skúste si najprv vypočuť Long & Lost, začína okolo siedmej minúty:

Asi budem požadovať od Ježiška vinyl tohto masterpiecu---