Barrie, Sir James Matthew: Peter Pan

Peter Pan – chlapec, ktorý odmieta vyrásť a neznáša dospelých. Naveky zranený vlastnou domnienkou, že naňho mama zabudla a nahradila ho iným chlapcom...

Keď Peter jedného večera zablúdi k Wendy jej dvom mladším bratom – Johnovi a Michaelovi – naskytne sa mu nečakaná príležitosť. V hĺbke srdca matku postráda, bohužiaľ, dospelým už nedôveruje. Wendy je dieťa a baví ju hrať sa na dospelú – a Peter vie, že preňho a jeho Stratených chlapcov v Neverlande bude výbornou matkou.

Wendina mama cíti, že sa niečo deje a urýchlene ide skontrolovať svoje ratolesti. Avšak nachádza už len prázdnu izbu s otvoreným oknom a záclonou vejúcou v prievane.

Wendy spolu s bratmi, Stratenými chlapcami a Petrom zažíva dobrodružstvá čarovného Neverlandu plného víl, morských panien, pirátov na čele s kapitánom Hookom a jeho pomocníkom Smeem, indiánov a krokodíla, ktorý si brúsi zuby na ďalšiu Hookovi končatinu.

Keďže len málo z týchto skupiniek sa navzájom znáša, je zabezpečený kolobeh dobrodružstiev.

___

„To die will be an awfully big adventure.“

„None of them knew. Perhaps it was the best to not to know. Their ignorance gave them one more glad hour...“

„... he was so full of wrath against grown-ups, who, as usual, were spoling everything, that as soon as he got inside his tree he breathed intentionally quick short breaths at the rate of about five to second. He did this because there is a saying in the Neverland that, every time you breath, a grown-up dies; and Peter was killing them off  vindictively as fast as possible.“

___

Peter Pan bola neveľká knižka, ktorú som čítala pomerne dlho. Na príčine nebol dej, skôr komplikovanejšia angličtina a krátke kapitoly. Krátke kapitoly sú zlo. Niekto vás pri čítaní vyruší, vy mu odpoviete „Hneď, len dočítam kapitolu.“ a pri Petrovi Panovi dočítanie bolo rýchle a vy už ste knihu odkladali... do zabudnutia vďaka nespratanému riadu, atď., veď to poznáte. 

Prekvapila ma Petrova nenávisť k dospelým a o Tinker Bell by som nepovedala nič iné, len že je to mrcha, ktorá chorobne žiarli na Wendy (a veru, skoro sa jej ju aj podarilo úmyselne zabiť).{jej-ju-aj-JUCH}

Myslím, že ak ste sa dostali až sem, pochopili ste, že Disney túto rozprávku ešte viac zrozprávkoval (to slovo neexistuje), tak teda – osladil ju.

Hook v knihe nepôsobí strašidelne, podobne ako v Disney filme. To Peter je ten, ktorý vytvára kladného aj záporného hrdinu zároveň. Pri čítaní som si myslela, že Peter na konci dospeje a prikloní sa viac na kladnú stranu, ale nie je to tak. Večný chlapec večným chlapcom zostane a klobúk autorovi, ako Petrovi jeho nedospelosť zaistil – Peter zabúda. Veľmi. Nepamätá si na dobrodružstvá, ktorých sa zúčastnil, zabudne na Hooka, zabudne na deti, ktoré priviedol do Neverlandu – a sú to deti, ktoré si pamätajú Petra a jeho dobrodružstvá.

Viem si predstaviť, prečo bola kniha (a aj hra) taká populárna – tým, že Peter nie je dospelý, nemusí byť zodpovedný, môže byť veľmi škodoradostný a tak trocha záporný – a hlavne, je nedokonalý. Nedokonalé literárne postavy sú tie najlepšie (zaspomínajme si na čarovný svet Harryho Pottera) a napísať ich dobre je veľmi obťiažne. Sir Barrie to zvládol. Titul mu uznávam.

Autor napísal dokopy tri zväzky o Petrovi, zdá sa mi, že tento je ten stredný. Dúfam, že sa mi podarí nájsť a prečítať prvý, v ktorom sa Peter ešte ako ľudské mláďa dostáva do Kensingtonskej záhrady zamorenej vílami a začína sa jeho príbeh neznášania dospelých.

Na obálke sa nachádza ilustrácia od Arthura Rackhama – Fairies in Kensington Gardens, a práve vďaka nej som sa rozhodla zaobstarať si toto vydanie. Žeby sa mi raz podarilo vidieť Kensingtonské záhrady na živo?

Dúfam, že vám nevadilo ako som skloňovala meno Peter – a spravila z neho slovenského Petra. A taktiež dúfam, že sa vám takáto voľnejšia recenzia pozdáva.