Dostojevskij, Fiodor Michajlovič: Biele noci

Biele noci je krátka novela odohrávajúca sa počas štyroch petrohradských nocí a jedného rána.

Nazeráme ňou do života patetického človeka (hlavný hrdina sa tak sám charakterizoval), samotára, ktorý túži po kontakte s okolím.

Býva vo veľkomeste, v ktorom sa nachádza veľa ľudí, no napriek tomu je sám – nikoho nezaujíma, nik sa s nim nedá do reči a nikto by ho nepostrádal, ak by z ničoho nič jedného dňa zmizol.

Počas jednej zo samotárskych prechádzok naprieč mestom sa dáva do reči s Nastenkou. A hoci si ona celý čas len zúfa, sťažuje a narieka, on je ňou očarený – a to z prostého dôvodu – konečne ho niekto vzal na vedomie.

Ako sa vyvinie ich vzťah? Akú má vzťah hodnotu pre človeka, ktorý tak túži po kontakte s inými?

____

"... rýchlo - začnite už, rozprávajte svoj príbeh.""Príbeh!" zvolal som naľakaný. "Príbeh! Ale kto vám povedal, že mám svoj príbeh? Ja nemám príbeh...""Tak ako ste žili, keď nemáte príbeh?" prerušila ma so smiechom."Celkom bez príbehov! Žil som sám, ako sa u nás vraví, sám so sebou, to znamená celkom sám - sám, úplne sám - viete, čo je to sám?"

____

Hneď na úvod (sekcie „môj názor“) by som začala tým, že Dostojevskij je spisovateľ, ku ktorého dielam už automaticky pristupujem s očakávaním. Očakávaním nevšednej atmosféry, nedokonalých charakterov alebo posolstva v príbehu.
Biele noci ma nesklamali (atmosféra bola skvelá), ale bolo cítiť, že ide o jednu z autorových prvotín. Je však milé, že Dostojevskij s oslovením na čitateľa začínal už v ranej tvorbe – nie je fajn, ak vás hneď na začiatku príbehu autor osloví „milý čitateľ“?
Ak niečo príbehu uberalo na kvalite, tak išlo jednoznačne o preklad. Preklad z roku 1966 jednoducho nemôže byť aktuálny – na môj vkus sa v texte nachádzalo príliš veľa výkričníkov a pridlhých súvetí. Sama som sa pristihla pri tom, ako som niektoré vety popri čítaní pretvárala – či už slovosled alebo použité slová.

Biele noci sú fajn čítanie, ktorému by sa hodil aktuálnejší preklad (ak patríte k tým, ktorí môžete čítať originál v ruštine, tak verte, že vám neskutočne závidím). Netočka Nezvanovová je u mňa napriek tomu na vyššej priečke v Dostojevského tvorbe.

Netočka Nezvanovová > Biele noci

Do svidaňia!