piatok 8. júla 2016

letný zoznam

KONEČNE.
Semester práve oficiálne skončil.
Odporne horúce dni striedajú znesiteľné pobúrkové.
A konečne je čas na čítanie (teraz si predstavte diabolský smiech).

Minulé leto bolo v mojom prípade čitateľský prepadák. Júl bol mojím posledným mesiacom v práci, august bol o prečkaní vysokých teplôt a vytúženom oddychu od práce (po šiestich mesiacoch bez akejkoľvek dovolenky a práce aj cez sviatky, v práci ktorú som nemala rada) a troch výletoch, september bol o chodení po úradoch a taktiež (hip-hip) o začiatku prvého semestra.

Sladké to obdobie, keď ste znova študentom a prázdniny zase existujú. A brigády taktiež.

Ak čítate tento blog dlhšie, viete, že podivne si plánujem prečítanie niektorých kníh v určitých ročných obdobiach, alebo na určitých miestach. Napríklad Annu Kareninu som čítala v zime, keď vonku chumelil sniežik, Dobrý deň smútok od Saganovej som čítala na dovolenke pri mori - už keď som si knihu kupovala, vedela som, že si ju chcem prečítať na letnej dovolenke a veru, dejovo sa k tomu miestu aj období neskutočne hodila.
Počas jari mávam čitateľskú uhorkovú sezónu, preto mám zoznamy na leto, jeseň a zimu.
Neplánujem tieto zoznamy dodržať do bodky, ide o knihy, ktoré si chcem už dlhšie prečítať v danom období, ale väčšinou ich predbehne nejaká nenáročná e-kniha, alebo ide o dlhšie knihy, ktorých čítanie by sa popri škole neskutočne naťahovalo.

Možno vás niektorá z kníh osloví (po kliknutí na titul budete presmerovaný na goodreads, kde sa o knihe dozviete viac), možno ste niektoré čítali. Ja osobne už považujem vytváranie týchto zoznamov za chorobu - neustále ich vytváram, ale nikdy ich úplne nesplním. A už teraz mám v hlave ďalšie dva knižné zoznamy.

Myslím, že budem rada, ak zvládnem prečítať čo i len polovicu... Hups.

štvrtok 28. apríla 2016

35 Sonnets


"We are our dreams of ourselves, souls by gleams,
and each to each other dreams of others' dreams."


I.
2%

35 Sonnets
Fernando António Nogueira Pessoa
1918

pondelok 21. marca 2016

Sagan, Francoise: O mesiac o rok

 "Bol to mladý muž, stvorený pre šťastie alebo pre nešťastie; priemernosť by ho bola zničila." str. 43  
"Hoci bol veľmi naivný, vždy cítil, že milujúcim bol on, a ona iba predmetom lásky. Z toho čerpal trpké uspokojenie, ktoré sa bál vysloviť: "Nikdy mi nebude môcť povedať, že ma už neľúbi." str. 76

Saganová je pojem.

Autorka, ktorej priemer hodnotenia jej kníh sa rovnajú čistému priemeru. Novely, zväčša v rozpätí 100-120 strán, ktoré nečitatelia zbožňujú, a čitateľov neurazia. Nevytvára v nich komplikované deje, skôr pôsobí ako autor-pozorovateľ, ktorý zaznamená okamihy svojich postáv. Opíše ich priamo, až ich človek nemôže mať vyslovene rád. 
Vždy mi pripomenie, že ľudské charaktery nie sú čiernobiele, že taká ani sama nie som, ale že len vo svojom prípade väčšinu času prehliadam tú čerň. A v prípade iných ju buď naschvál z nevysvetliteľných aj vysvetliteľných citových príčin prehliadam a nepomenúvam, alebo v u mne nemilých osôb ešte viac vyčierňujem.

O mesiac o rok má 99 strán a zachytáva vzťahy medzi priateľmi, milencami a manželmi – navzájom. O tom, že niektoré manželstvá sú povrchné, len na papieri. Ako sa človek so záväzkom riadi pudovo k inej osobe, slepo ju zbožňujúc, pričom to nie je správne – lebo podľa našej spoločnosti je už do smrti zaviazaný s inou a preto budú trpieť všetci, protagonisti nového vzťahu, ktorý sa snažia vyslobodiť, ale aj ich bývalí partneri, lebo vyslobodenie nie je možné a láska je vlastne veľmi krutý cit, lebo nie je istá ani nemenná a má veľa ovplyvňujúcich faktorov.
Novela tieto vyvíjajúce a rozpadajúce sa vzťahy sleduje po dobu 13 mesiacov a na konci nás čaká zhrnutie, keď sa znova všetci stretnú – zmenilo sa niečo? A čo je viac – morálne hodnoty, šťastie, pokoj alebo láska pre ľudí tvoriacich túto skupinu, vzorku našej spoločnosti.

Neviem sa rozhodnúť, či Saganovej knihy majú hĺbku. Možno ich hĺbka spočíva vo vykreslení priamosti ako takej, ale aj priamo opísanej plytkosti. Skúste si ju prečítať bez očakávaní (och, ako ju len väčšina Francúzov zbožňuje). Nebudete s ňou úplne spokojný, ale sú to tie knihy, ktoré prežijú, lebo do nich autor dal niečo zo seba a vytvoril unikátny pohľad na svet/atmosféru.

O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958