sobota 23. septembra 2017

jesenný

(bonjour, mélancolie)

Krasocit. Slovo, ktoré sa mihlo v edičnej poznámke básnickej zbierky českého prekladu Písně z Lesbu od Sapfó. Myslela som si, že pôjde len o slovo české, že v slovenčine bude asi krásnocit, ale nie, je to taktiež krasocit, dokonca je pri zázname aj prídavné meno krasocitný. Malo by ísť o zastarané pomenovanie vkusu v rámci umení a estetiky. Mne znie poetickejšie, teším sa, že ním budem nahradzovať vkus/vkusný.
Hoci nejde o umenie ani estetiku, presne týmto slovom by som opísala jeseň. Krasocitná a melancholická, hĺbavá. Z prívlastkov vychádzajú aj nasledovné knihy, ktoré si chcem v tomto období prečítať, dúfam, že moja hĺbavo krasocitná predstava o nich sa naplní.

Kobo Abe - Tvář toho druhého
Louis Pauwels - Jitro kouzelníků
John Berger - About Looking
Patti Smith - Just Kids
Albert Camus - The Myth of Sisyphus
Max Porter - Grief is the Thing with Feathers
Viktor Dyk - Krysař
Ivan Alexandrovič Gončarov - Oblomov
Ota Pavel - Smrt krásnych srnců
Agota Kristof - Veľký zošit. Dôkaz. Tretie klamstvo.
Oscar Wilde - Dorian Grey
Fan Vavřincová - Eva tropí hlouposti


štvrtok 7. septembra 2017

Byars, Betsy: Leto s labuťami

Sú knihy, na ktoré natrafíte v knižnici náhodou. Neplánovali ste si ich požičať, meno autora vám nič nevraví, nevedeli ste o nich, začali existovať, keď ste ich vytiahli z poličky. Častokrát ide o knihy staršie, plátené, patria k minulej generácii. Ak sa zachoval papierový prebal, hlásia, že ide o veľmi populárneho autora, hoci ste o ňom dosiaľ nepočuli, za tridsať rokov sa teda u nás neujal.
Práve takou knihou je Leto s labuťami od Betsy Byarsovej. Zaujal ma marhuľovošedý plátnový obal s jednoduchou ilustráciou. Kniha vyšla v edícii Čajka (Mladé letá), ktorej cieľovou skupinou boli toho času približne desať až štrnásťročné dievčatá.

Príbeh sa odohráva na pozadí letných dní a zachytáva prerod v súrodeneckom vzťahu pubertiačky Sary a jej postihnutého mladšieho brata Charlieho. Mať v rodine niekoho "iného" je pre nich náročné. Dávnejšie im zomrela matka, otec ich opustil a žijú u svojej tety, starej dievky, ktorá sa o nich strachuje o to väčšmi, že jej boli zverené.

Ide o letnú jednohubku, príbeh má len niečo cez sto strán, máte ho prečítaný na posedenie. Alebo na posedení viac, ak si ho určíte za čítanie v mestskej hromadnej doprave.
Sprvu začína jazykovo ztuha, cítiť, že ide o starší preklad, v ktorom sú niektoré zo slov a formulácií dnes už nepoužívané. Hoci bol kedysi náš jazyk v prekladoch bohatší, príde mi zároveň tvrdší alebo ostrejší.
Dej je jednoduchý, čistý v tom, že chce rozvinúť jednu epizódu, jeden problém. Nie je zaťažený zbytočnými sprievodnými dejmi ani postavami. Malý Charlie sa stratil, treba ho nájsť. Sara, ktorú doteraz trápili samé pubertálne problémy zisťuje, čo je v živote naozaj dôležité. Pravdepodobne vďaka tomuto posolstvu získala kniha v roku 1971 ocenenie Newbery Medal. Ak som správne vyrozumela, v Amerike kniha spadá do odporúčanej literatúry pre mládež.
A tou naozaj je, ide o knihu, ktorá má cieľovú skupinu, ktorej chce priniesť morálne hodnoty, príklad, otvoriť oči. Neviem, či by náš starší a jediný preklad dnes deti ešte čítali, asi by sa im nečítal až tak rýchlo akoby chceli. Má pre ne však odkaz. Dospelého nemá čím extra zaujať, pôsobí ako prerastená poviedka, dejovo sa tam toho až tak neudeje a pravdepodobne vám nepovie nič nové - mne sa ale príbeh páčil, zaujali ma aj vydarené ilustrácie, ktorých je v knihe niekoľko.

Kniha bola v roku 1974 epizódovo sfilmovaná pod názvom Sara's Summer of the Swans v rámci série ABC Afterschool Specials.

___

Autorka Betsy Byarsová sa narodila v tom istom roku ako Mickey Mouse či žuvačky.* Vyštudovala Queens College v Charlotte, kde získala diplom z angličtiny. Je uznávanou autorkou píšucou pre deti. Okrem Newbery Medal za Leto s labuťami, získala National Book Award v kategórii detskej fikcie za knihu The Nights Swimmers a cenu Edgar Alan Poe Award knihou Wanted... Mud Blossom. Dve dcéry ju nasledujú v spisovateľských šlapajach.
*z oficiálnej stránky autorky, ostatok o autorke wikipedia


Leto s labuťami
Betsy Byarsová
slovenský preklad Margita Príbusová
ilustrácie Ľudovít Hološka
111 strán
pevná väzba
edícia Čajka
vydavateľstvo Mladé letá
1986
orig. 1970

streda 19. júla 2017

Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.
We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.

pondelok 10. júla 2017

letný


Pomaly sa prinavraciam, semester skončil a znova je čas na beletriu, poéziu a drámy - hľa môj letný zoznam:

Richard Brautigan - V melónovom cukre
Francoise Sagan - Akýsi úsmev
William Golding - Boh múch
Umberto Eco - Meno ruže
William Styron - Sophiina voľba
Alexandre Dumas - Traja mušketieri
Mika Waltari - Egypťan Sinuhet
Alberto Moravia - Rimanka
Sapfó - Piesne z Lesbu
Haruki Murakami - The Strange Library
Gong Ji-Young - Our Happy Time
Emma Cline - The Girls
dočítať:
Susana Fortes - Waiting for Robert Capa
Hanya Yanagihara - A Little Life
Mindy McGinnis - The Female of the Species

Aké máte letné knižné plány Vy?
(P.S.: Nie, neignorujem toto leto slovenskú a českú literatúru. Aj tá bude, len sa zatiaľ neviem rozhodnúť - hoci radšej ju čítam na jeseň, tam jej bude...)

nedeľa 23. apríla 2017

Puknutý Kindle

V posledných mesiacoch sa stále viac stretám s myšlienkou "zero waste" = nulový odpad; spolu s tendenciami minimalizmu, ktoré postupne prenikajú do životného štýlu. Neviem, či chcete čítať o mojich snahách ako znížiť kvantum nepotrebných vecí v domácnosti, o kupovaní len toho, čo potrebujem či vyhýbaniu sa produktov zabalených do plastových alebo nerecyklovateľných obalov, o minime odpadu, či o udržateľnosti životnosti vecí - o tom poslednom bude dnešný článok. Tak okrajovo.
Počas včerajška som sa zamýšľa nad kolobehom "pokazilo sa - vyhodím - kúpim nové", nad tým ako často rátame s tým, že niečo vydrží zopár rokov a sme zmierení s tým, že sa to po čase pokazí a kúpime novú verziu. A spomenula som si na to, ako mi v skrinke leží kindle, ktorý by ešte mohol byť funkčný.
Recept na Puknutý displej čítačky
náročnosť: nízka
trvanie: 1 minúta
potrebujeme:
- 1 čítačka bez tvrdého ochranného obalu (v ten deň tuším výnimočne nemala Knedľa ani svoj mäkký háčkovaný, čo sa nestáva)
- sochárske očko s hrubším dreveným držadlom (alebo iný nebezpečný objekt)
postup:
Suroviny vložíme do batohu už vopred naplneného do prasknutia a potrasieme. Hotovo.

pondelok 17. apríla 2017

Tučková, Kateřina: Žítkovské bohyně

Bohyne z oblasti Žítkova – ženy, ktoré majú moc a s pomocou Božou bohujú. Liečia pomocou byliniek nielen fyzické problémy ale aj psychické, budúcnosť predpovedajú z liateho vosku a odklínajú prekliatych. Ich moc, ktorá je u každej z nich špecifická sa dedí ženskými rodovými líniami, ktoré zväčša spájajú tragické osudy.

Kateřina Tučková píše o bohyniach, ženách ktoré sú skutočným fenoménom Bielych Karpát. Príbehy viacerých bohýň prináša na posadí života hlavne hrdinky Dory – poslednou bohyňou, ktorá nebohuje. V mladosti pocítila aké tragédie vie táto moc so sebou priniesť. Dora píše o bohyniach vedeckú prácu, chce očistiť ich meno a vzdať im hold. Informácie o týchto ženách nachádza už v miestnych mestských krvných kronikách, kde boli bohyne neraz trestané či vedené ako čarodejnice. Omnoho neskôr, počas druhej svetovej vojny, Nemci vytvorili špeciálne Hexenkomando, ktoré tieto ženy a ich schopnosti potajme skúmalo. Práve zo správ, ktoré o nich viedli sa dozvedá Dora viac o osudových príbehoch bohýň. Vďaka nemeckej náklonnosti a ľpení na tradíciách ich neskôr Štb vedie ako nepriateľov režimu. Dorine spomienky spolu s novými informáciami z práve čerstvo sprístupnených správ začínajú rozpletať klbká tajomstiev, ktoré ovplyvnili ľudí v Dorinom živote.
_

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše – po prečítaní tejto knihy radím Žítkovské bohyne k tým najzaujímavejším knihám, ktoré vznikli v okolí. Téma je originálna a nevšedná, príbeh má základ v miestnej histórii a tradíciách, spracúva ozajstný fenomén. 
Ide o prvú knihu s pod pera Tučkovej, ktorú som čítala a príde mi, že autorka vie veľmi dobre narábať s reáliami. Správy Hexenkomanda a ŠtB, ktorými bol príbeh prepletený z môjho pohľadu vyzdvihli dielo do určitej jedinečnosti. 

Pravdepodobne zniem veľmi nadšene, čo nie je úplne pravda. Oceňujem originalitu tohto diela, jeho čítavosť, ale všetko má svoje ale. Kde končí skutočnosť a kde končí príbeh? Nevedno. Fakt, že hlavná hrdinka píše o bohyniach vedeckú prácu v tomto vytvára ešte väčší zmätok. Mám menší problém, keď beletria pracuje s históriou a autor v nej manipuluje ľuďmi, poprípade dotvára skutočnosti. Ak by bohyne v skutočnosti neexistovali, moje čitateľské svedomie by bolo spokojnejšie – a lenivejšie, nemuselo by sa tým zaoberať.

Napriek svojej objemnosti sa kniha číta rýchlo. Skoky v čase ak čítate kontinuálne nie sú problémom, tým začínajú byť až keď knižku na čas odložíte. Predsa len sú v knihe rozprávané príbehy viacerých bohýň, ktoré sú často rodinne poprepájané, čo môže viesť sem tam ku zmätku (ak ste teda knihu odložili) a práve pri tejto knihe by som ocenila, keby na konci boli rodostromy.

Celkovo sa mi kniha páčila, obsahovo (možno práve tými pozorovacími správami z minulého storočia) a zaradila by som ju ku knihám, ktoré by som chcela mať vo svojej domácej knižnici. Taktiež ma zaujala zmienka o Hexenkarthotek.
_

Na záver by som spomenula, že kniha bola divadelne spracovaná a v budúcnosti sa chystá aj film. V roku svojho vydania získala Cenu Josefa Škvoreckého (2012) a Kosmas cenu čtenářů v rámci  Magnesia litera (2013).
V roku 2013 boli v ČR Žítkovské bohyne ževraj najpožičiavanejšou knihou miestneho autora - a hoci je rok 2017 a som v Bratislave, tiež som na knihu musela v knižnici čakať.

Žítkovské bohyně
Kateřina Tučková
450 strán
pevná väzba
vydavateľstvo Host
2012

pondelok 27. marca 2017

jarný

Z gotickej zbierky v Budapeštianskej galérii, 2016
Žijem (prekvapivo).

Holuby sa snažia usídliť na našom balkóne, stáva sa zo mňa profesionál v plašení (s pomocou vystreľovacieho dáždnika - náhodní okoloidúci si musia myslieť, že nacvičujem do komparzu Singin' in the Rain).
Počasie je už jarné, striedanie teplôt počas dňa vrcholne otravné. Znova sa u mňa prejavuje alergia na ten jarný jav, keď je zima, ale slnko škvarí ako ohne pekelné, keď sa v jednu chvíľu človek potí a v chvíľu druhú ho oziaba.
Ešte, že ten jav kompenzujú kvetinky a tulipány z dovozu v obchodoch.

Prinášam ďalší zo zoznamov kníh, pri ktorých sa mi názov knihy asociuje s aktuálnym obdobím. Vychádzam zo zoznamu kníh, ktoré si už dlhšie chcem prečítať, snáď sa to túto jar zadarí, aspoň polovicu.
Chystáte sa aj Vy na niečo prudko jarnô-meno-nesúce?

Slavnosti sněženek / Bohumil Hrabal
Kartúza Parmská / Stendhal
Pena dní / Boris Vian
Nevesta hôľ / František Švantner
Kytice / Karel Jaromír Erben
The Enchanted April / Elizabeth von Arnim
Jar Adely Ostrolúckej / Ľudo Zúbek
Bláznivá dobrodružství Fanfána Tulipána / Benjamin Rochefort
Kvety zla / Charles Baudelaire

piatok 20. januára 2017

zimný

Od mrazu začervenané líčka sú romantické len prvé tri minúty strávené vonku, prsty na rukách bez rukavíc znecitlievajú, mrznú. Sneh sa prekvapivo drží, je poľadovica (človek by čakal skôr blato na Podunajskej nížine). Keďže je vonku tak sviežo, najradšej by som zostala doma čítať tieto knihy, ktoré sú trocha objemnejšie, ale...
Je skúškové.
Takže budú musieť počkať až na február, chjaj.
Mastičkár - Tadeusz Dołęga-Mostowicz 
Vojna a mier - Leo Tolstoj
Siedmy kríž - Anna Seghers
Doktor Živago - Boris Pasternak
North & South - Elizabeth Gaskell
Suite Française - Irène Némirovsky

štvrtok 12. januára 2017

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.
"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha

utorok 27. decembra 2016

Šťastné Vianočky


Štedrý večer, prvý aj druhý sviatok vianočný síce už prešli, ale želám Vám ešte zopár dní pokoja (keď už je upratané a koláčiky už nie sú zakázané - musia sa dojedať, odrazu ich je priveľa).

Cítim menšie výčitky svedomia, že som vám nepripravila knižné zoznamy odporúčaní, či tematických kníh. Avšak mám pocit, že je ich už všade priveľa. Dúfam teda, že ste si podobne ako ja vytiahli z poličky knihy, ktoré čakali na prečítanie alebo ste siahli po svojich obľúbených každoročných vianočkách.

utorok 1. novembra 2016

jesenný

Benátky 10/16
jesenný výber:
Frankenstein - Mary Shelley
Svět Swannových - Marcel Proust
Navzdory básnik zpíva - Jarmila Loukotková
My - Jevgenij Zamjatin
Britva - Rudolf Sloboda
The Vegetarian - Han Kang
A Little Life - Hanya Yanagihara

Sladkobôľne /moje nové obľúbené slovo, ktoré sa mihlo v českých titulkoch Woodyho Café Society/.

Neviem, či práve vystihuje moje rozpoloženie, len som sa s ním chcela podeliť.
Väčšina môjho Ja je šťastné, že nestíham a nemám čas na sociálne siete. Avšak moja dokumentaristická Súčasť tým trpí. Stal sa zo mňa človek-škrečok, fotím a nikde to nepridávam (som šťastná, že fotím "pre seba", zároveň nešťastná, že fotky nik nevidí), čítam a nič si nezaznamenávam (už ani do zošita prečítaných kníh, ktorý si vediem od prvej triedy na základnej), blogy nečítam (iba dva-tri obľúbené, čo sa javí ako pozitívne lebo už som len minimálny závistlivý zemiak*), ig nesledujem. Chodím viac do kina, nečítam veľmi veľa (a už sa s tým nedelím so zvyškom pseudosveta na goodreads).
Niekedy si myslím, že som dosiahla akýsi vnútorný zen, následne si myslím, že všetko je na hovno. Čas už pre mňa nie je konštantná množina, niektoré týždne preletia a niektoré dni trvajú aj trojnásobne. Ľudia sa menia, ja mám pocit, že sa nemením (miestami cítim, že sa mením a potom sa odrazu vrátim niekoľko krokov naspäť vo svojom akože-vývoji).
Stratila som ten mini cit pre plánovanie a dodržiavanie rutín, ktoré som si aj tak len myslela že dodržiavam (a pritom nie).
Letný zoznam kníh na prečítanie dopadol katastrofálne, väčšinu som neprečítala. Pohltilo ma, že mám dosť času na čítanie, čítala som na začiatku svojho voľnočasu priveľa a rýchlo som sa čítania prejedla - a už mi ďalej nechutilo.
Cítim, že tento článok je štylistické peklo, je absurdný, a tým ho asi aj ukončím.

streda 24. augusta 2016

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)
Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

sobota 30. júla 2016

The Importance of Being Earnest


[Cecily]. I hope it did not end happily? I don't like novels that end happily. They depress me so much.
[Miss Prism]. The good ended happily, and the bad unhappily. That is what Fiction means.
38%

[Gwendolen]. I never travel without my diary. One should always have something sensational to read in the train.
66%



The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895
[ebook form]

pondelok 25. júla 2016

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa
- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

štvrtok 14. júla 2016

13 týždňov Charlesa Dickensa

1 kniha
616 strán
91 kapitol
1 kapitola denne
91 dní
13 týždňov

Michel z Klubu nenapravitelných optimistů mal zaujímavý spôsob čítania. Vybral si jedného autora, prečítal si jeho životopis a začal v chronologickom poradí čítať autorovu tvorbu. Istým spôsobom si najprv prečítal o autorovom živote a potom ho ponachádzal v jeho tvorbe.

Nie je šanca, aby som vedela dodržiavať Michelovu knižnú regulu - aspoň nie úplne.
Rada by som jeho spôsob spojila s mojou predstavou slow-readingu (tá je najmä o tom vedieť si knihu rozložiť na časti,  čítať ju pomalšie, viac si ju vychutnať, atď, o tom možno inokedy).
Tvroba Charlesa Dickensa mi na tento spôsob čítania prišla ako ušitá na mieru. Doteraz som od neho čítala len krátku Vianočnú koledu, aj to v preklade, stala sa však mojím obľúbeným vianočným čítaním. Ďalším faktom, ktorý ma poháňa je aj ten, že na základe jeho diel vzniklo veľa filmov a minisérií a ja patrím k sorte čitateľov "Najprv kniha, potom film!". Minulý rok dokonca začal seriál Dickensian a ja-ho-jednoducho-ešte-nemôžem-začať-pozerať-argh.

Zhrnutie: Budem čítať Dickensovu tvorbu chronologicky. Zbierky poviedok si rozložím na poviedku denne. Novely podľa toho, ako vychádzali. Dickens väčšinu svojich noviel písal na pokračovanie, vychádzali v novinách - myslím si, že je to jeden z dôvodov, prečo sú tak objemné. Navyše určite musel nechávať čitateľov v napätí a je tu vysoká šanca cliffhangerov, takže klasické čítaj dokým neprečítaš by mohlo byť útrpné.

Páči sa mi, že si týmto štýlom vytvorím akúsi knižnú rutinu. Každoranná poviedka pri káve a v nedeľu poobede zas jedna kapitola z novely.
V pondelok som začala týmto štýlom čítať zbierku poviedok Sketches by Boz, ktorá má 91 kapitol a ktorú by som mala dočítať týmto tempom až v októbri(!). Prísne som si zakázala čítať kapitoly dopredu, ak niektorý deň budem musieť vynechať, radšej ich spätne dočítam. Poviedky patria k jeho najranejšej tvorbe a musím uznať, že Dickensova angličtina mi robí menší problém. Ešte šťastie, že štyri jeho novely mám doma v slovenskom preklade, to bude oddych. Ostatné budú originály z Gutenbergu. Na druhej strane, je to super spôsob ako si rozšíriť slovnú zásobu pred skúškami z anglického jazyka, ktoré ma na jeseň čakajú.

Ak vás môj slow reading zaujal, mohlo by byť super vytvoriť skupinu a prečítať týmto štýlom jednu z Dickensových noviel. Tak, ako boli vo svojej dobe vydávané. Či už v slovenčine, češtine alebo angličtine (to je vedľajšie). 
Dúfam, že sa niekto ozve! :D

piatok 8. júla 2016

letný zoznam

KONEČNE.
Semester práve oficiálne skončil.
Odporne horúce dni striedajú znesiteľné pobúrkové.
A konečne je čas na čítanie (teraz si predstavte diabolský smiech).

Minulé leto bolo v mojom prípade čitateľský prepadák. Júl bol mojím posledným mesiacom v práci, august bol o prečkaní vysokých teplôt a vytúženom oddychu od práce (po šiestich mesiacoch bez akejkoľvek dovolenky a práce aj cez sviatky, v práci ktorú som nemala rada) a troch výletoch, september bol o chodení po úradoch a taktiež (hip-hip) o začiatku prvého semestra.

Sladké to obdobie, keď ste znova študentom a prázdniny zase existujú. A brigády taktiež.

Ak čítate tento blog dlhšie, viete, že podivne si plánujem prečítanie niektorých kníh v určitých ročných obdobiach, alebo na určitých miestach. Napríklad Annu Kareninu som čítala v zime, keď vonku chumelil sniežik, Dobrý deň smútok od Saganovej som čítala na dovolenke pri mori - už keď som si knihu kupovala, vedela som, že si ju chcem prečítať na letnej dovolenke a veru, dejovo sa k tomu miestu aj období neskutočne hodila.
Počas jari mávam čitateľskú uhorkovú sezónu, preto mám zoznamy na leto, jeseň a zimu.
Neplánujem tieto zoznamy dodržať do bodky, ide o knihy, ktoré si chcem už dlhšie prečítať v danom období, ale väčšinou ich predbehne nejaká nenáročná e-kniha, alebo ide o dlhšie knihy, ktorých čítanie by sa popri škole neskutočne naťahovalo.

Možno vás niektorá z kníh osloví (po kliknutí na titul budete presmerovaný na goodreads, kde sa o knihe dozviete viac), možno ste niektoré čítali. Ja osobne už považujem vytváranie týchto zoznamov za chorobu - neustále ich vytváram, ale nikdy ich úplne nesplním. A už teraz mám v hlave ďalšie dva knižné zoznamy.

Myslím, že budem rada, ak zvládnem prečítať čo i len polovicu... Hups.

štvrtok 28. apríla 2016

35 Sonnets


"We are our dreams of ourselves, souls by gleams,
and each to each other dreams of others' dreams."


I.
2%

35 Sonnets
Fernando António Nogueira Pessoa
1918

pondelok 21. marca 2016

Sagan, Francoise: O mesiac o rok

 "Bol to mladý muž, stvorený pre šťastie alebo pre nešťastie; priemernosť by ho bola zničila." str. 43  
"Hoci bol veľmi naivný, vždy cítil, že milujúcim bol on, a ona iba predmetom lásky. Z toho čerpal trpké uspokojenie, ktoré sa bál vysloviť: "Nikdy mi nebude môcť povedať, že ma už neľúbi." str. 76

Saganová je pojem.

Autorka, ktorej priemer hodnotenia jej kníh sa rovnajú čistému priemeru. Novely, zväčša v rozpätí 100-120 strán, ktoré nečitatelia zbožňujú, a čitateľov neurazia. Nevytvára v nich komplikované deje, skôr pôsobí ako autor-pozorovateľ, ktorý zaznamená okamihy svojich postáv. Opíše ich priamo, až ich človek nemôže mať vyslovene rád. 
Vždy mi pripomenie, že ľudské charaktery nie sú čiernobiele, že taká ani sama nie som, ale že len vo svojom prípade väčšinu času prehliadam tú čerň. A v prípade iných ju buď naschvál z nevysvetliteľných aj vysvetliteľných citových príčin prehliadam a nepomenúvam, alebo v u mne nemilých osôb ešte viac vyčierňujem.

O mesiac o rok má 99 strán a zachytáva vzťahy medzi priateľmi, milencami a manželmi – navzájom. O tom, že niektoré manželstvá sú povrchné, len na papieri. Ako sa človek so záväzkom riadi pudovo k inej osobe, slepo ju zbožňujúc, pričom to nie je správne – lebo podľa našej spoločnosti je už do smrti zaviazaný s inou a preto budú trpieť všetci, protagonisti nového vzťahu, ktorý sa snažia vyslobodiť, ale aj ich bývalí partneri, lebo vyslobodenie nie je možné a láska je vlastne veľmi krutý cit, lebo nie je istá ani nemenná a má veľa ovplyvňujúcich faktorov.
Novela tieto vyvíjajúce a rozpadajúce sa vzťahy sleduje po dobu 13 mesiacov a na konci nás čaká zhrnutie, keď sa znova všetci stretnú – zmenilo sa niečo? A čo je viac – morálne hodnoty, šťastie, pokoj alebo láska pre ľudí tvoriacich túto skupinu, vzorku našej spoločnosti.

Neviem sa rozhodnúť, či Saganovej knihy majú hĺbku. Možno ich hĺbka spočíva vo vykreslení priamosti ako takej, ale aj priamo opísanej plytkosti. Skúste si ju prečítať bez očakávaní (och, ako ju len väčšina Francúzov zbožňuje). Nebudete s ňou úplne spokojný, ale sú to tie knihy, ktoré prežijú, lebo do nich autor dal niečo zo seba a vytvoril unikátny pohľad na svet/atmosféru.

O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958

sobota 6. februára 2016

O mesiac o rok


"Sedeli na lavičke, neprestajne pršalo a obaja boli na smrť unavení. Povedala mu, že ho nemiluje, on jej povedal, že na tom nezáleží a úbohosť ich viet im tisla slzy do očí. Bolo to na jednej z oných lavičiek na námestí Svornosti, odkiaľ bol voľný výhľad na prúd áut. A svetlá mesta sa tu stávajú neľútostné ako spomienky na detstvo. Držali sa za ruky a on nakláňal k jej tvári, kropenej dažďom, svoju tvár poznačenú utrpením. A vášnivo sa bozkávali, pretože boli dva príklady skazeného života a bolo im to jedno. A zvlhnutá cigareta, ktorú sa Bernard márne snažil zapáliť, bola obrazom ich života. Pretože nikdy nevedeli byť naozaj šťastní, a teraz to už vedeli. A vytušili tiež, že na tom nezáleží. Ani trošku." s. 81-82

O mesiac o rok
Francoise Sagan
Slovenský spisovateľ, 1964
preložil Jozef Oravec
orig. Dans un mois, dans un an v René Julliard, Paris, 1958

/sentimentálne a patetické, viem

pondelok 1. februára 2016

žijem (a tu to vedne)

- prekvapivo, keďže som sa už 4 mesiace neozvala.
Ozaj sa mi nechce písať články tohto typu, ale 4 mesiace... Ouch.

Semester skončil. A ja vážne obdivujem ľudí, ktorí dokážu písať články napriek tomu, že chodia do školy alebo práce. Klobúk dole vážení.

Tak ako vždy, keď sa niečomu dlho nevenujete a následne sa k tomu vrátite, začnete na vec pozerať z inej perspektívy. A tak je to aj s týmto blogom.
Vznikol ako môj osobný čitateľský denník, následne sa začal tváriť ako niečo iné ako bol a skončil pri stereotype knižnej blogosféry.
Keď si spätne pozerám články, prídu mi priveľmi ťažkopádne. Veľa času stráveného s fotkami, s formuláciou textov, príliš veľa nepotrebných viet.
Chce to zmenu a tá príde - neviem či premenujem tento blog, alebo vytvorím nový a s iným prístupom. Na jednej strane nechcem stratiť svoju článkovú históriu, na strane druhej ma ťaží a vracia do stereotypu. Predsa len, keď som si predstavím nový blog s čistým štítom, som nadšená, ale zrazu, práve v tom okamihu kliknem na tento a je mi z jeho osudu smutno.
Možno začnem písať nový a po čase sa obzriem späť, či to malo prínos. Možno ich po čase spojím do jedného. Možno po čase zistím, že blogovanie už nie je moje hobby. Uvidím.
A klamem.
Ten druhý blog je už založený a ja práve uvažujem nad prvým článkom. Takže ak ho po grafickej a obsahovej (aby ste si mali niečo aj prečítať) doriešim, nejako vám už dám vedieť.

Zvedlo to tu.

A možno je toto len taký tichý výkrik - zrazu mám veľa voľného času  (15 dňové prázdniny), kamaráti ešte skúškujú a ja mám práve náladu na výlety a návštevu galérií, ale oni (bod 2) práve nemôžu a ja sa týmto zabávam. Ktovie. Ja len tuším.