Autor: Meg Cabot
Vydavateľstvo: BB Art
Počet strán: 304
ISBN: 978-80-7381-367-3
Vyšla: 9. 9. 2008
PRÍBEH
Lizzie Nicholsová má strach o svoju budúcnosť - práve dokončila vysokú školu, zameranie Dejiny módy a netuší, ako si v svojom rodnom mestečku nájde uplatnenie. Návrh jej najlepšej kamarátky Sheri, aby spolu s ňou a Sheriním priateľom Chazeom strávila leto na Francúzskom zámku a po návrate sa s nimi presťahovala do New Yorku ignoruje.
Lizzie nechce byť piatym kolesom na voze, navyše, plán na prázdniny už má. Andrew, britský študent, s ktorým sa dala dokopy pred troma mesiacmi, práve keď mu končil študijný program v Amerike, ju pozval na prázdniny do Londýna.
Lizzie je však smoliarka prvej triedy. Neustálym fantazírovaním o Andrewovi, jej princovi, ktorý jej zachránil život, prehliadne jednu veľmi dôležitú maličkosť. Fakt, že jednou z požiadaviek na absolvovanie je odovzdanie záverečnej práce. Keďže má čoskoro letieť do Anglicka, rozhodne sa, že prácu napíše v Európe a nik sa o jej malom fiasku nemusí nič dozvedieť.
Po prílete do Anglicka Lizzie Andrewa takmer nespozná. Čím viac ho počas svojho pobytu poznáva, tým viac si uvedomuje, že Andrewa si v myšlienka vykreslila ako princa na bielom koni - a táto jej predstava má s originálom spoločné len minimum.
Lizzie má tri možnosti: s hanbou sa vrátiť domov, bez Andrewa, bez záverečnej práce; vyhľadať a nechať Sheri vyriešiť svoje problémy, tak ako vždy alebo dať Andrewovi druhú šancu na nový začiatok.
NÁZOR, MYŠLIENKY
Je všeobecne známe, že knihy od Cabotovej sa čítajú dobre (ak ste dievča) a ak vám nevadí dej typu to-sa-nemôž-stať-v-reálnom-živote (keď radi fantazírujete).
Hlavnú hrdinku si ľahko obľúbite, ak vám nebude vadiť neustále komentovanie šatstva všetkých ľudí v jej prítomnosti a jej naivita.
Páčilo sa mi, že pred každou kapitolou bolo výňatok z jej záverečnej práce, zameranej na šaty v priebehu dejín. Veľa vecí som vedela ešte pred prečítaním knihy, o zopár zaujímavostí som sa obohatila.
Spôsob, akým autorka vykreslila Angličanov sa mi nepáčil. Síce spomenula, že sa lepšie obliekajú a čaje s mliekom chutia naozaj dobre, ostatné poznámky neboli pozitívne ladené. Na Andrewovej rodine charakterizovala celý anglický národ a lichotivé to nebolo. Najmä ak Andrew mal všetky zlé vlastnosti, aké "majú Angličania".
Koniec sa mi zdal príliš zrýchlený. Avšak keď som si pozrela knihu na goodreads, zistila som, že má ešte ďalšie dve pokračovanie (treba k tomu ešte niečo dodať?).
Okrem narážok na Angličanov; pár somarín, ktoré Lizzie vyviedla a koncu, ktorý som tušila už v polovici knihy sa mi kniha páčila. Nečakajte od nej komplikovaný dej, skúste si ju prečítať práve pri čaji s mliekom. Lizzie je príkladom, že ak sa naozaj chceme niečomu venovať (napríklad móda) a aj keď nás od toho všetci odhovárajú, naše sny sa nám môžu splniť.
Z kníh, ktoré som od Cabotovej čítala, príbeh Lizzie zaraďujem medzi menej podarené diela.
Report na Úspěšnú smloařku v piatok trinásteho je naozaj náhoda! Až teraz som si to uvedomila :'D
Cabotovú mám celkom rada, na Denníkoch princeznej som ako mladšia strašne fičala. Teraz ju čítam v rámci oddychu - pretože jej príbehy sú trošku... dobre si to povedala, "to-sa-reálne-nemôže-stať" a po chvíli čítania sa príbeh ľahko stane predvídateľným a ty zrazu vieš, ako to celé skončí... Ale sú tak sviežo americké, vtipné, takže, ako som už povedala, v rámci oddychu sa sem-tam čítať dajú :)
OdpovedaťOdstrániťAktuálne od Cabotovej čítam to... Ransom my Hearth, čo akože napísala Mia. Nemám moc radaa historické romance - teda, vôbec ich nečítam - a pôvodne som práve preto túto knihu nemienila čítať, ale v recenziách na martinuse sa čitateľky zhodovali v tom, že hoci od knižky nečakali veľa, milo ich prekvapila. A keďže bola kniha akurát v akcii, tak som jej dala šancu :D No po pravde sa mi nečíta bohvieako dobre... Mrkla som na recenzie na goodreads, tie zasa nie sú práve pozitívne...
Aj ja som mala Denníky princeznej rada, prvé diely boli dobré. Potom celá séria nabrala smer "zarobiť na knihách čo najviac" a priznám sa, že nemám chuť si prečítať posledné diely, lebo začali dejovo upadať... Možno keby som začala čítať sériu odznova, tak by sa mi už nepáčila, ale ako trinásť ročnej sa mi stačila :')
OdstrániťRecenzie na martinuse :'D To je kapitola o sama o sebe... :'D
Ale podľa dákych recenzií sa človek orietovať... no nie že musí, ale chce :D Teda, zväčša recenzie nepovažujem za najsmerodajnejšie, kúpila som si ju najmä preto, lebo bola lacná :D a ja Cabotovej stále verím, aj keď jej posledné knihy ma skôr sklamali...
OdstrániťK recenziám na martinuse - po tom, čo za recenzovanie môžeš niečo vyhrať, sa asi začalo recenzovať aj iba tak, ledabolo, súťažne, nie? :D Aby sa týmto štýlom recenzie na martinuse nestali ešte väčšou kapitolou samou o sebe :D
Fúú, ani som nevedela, že sa dá niečo vyhrať, ak napíšeš recenziu na martinuse :'D ale čo si všímam, väčšinou sú tam len tri typy recenzií: kniha bola úžasná; nezaujímavá; úplný prepadák.. Ja sa rozhodujem podľa deja, resp. podľa toho, čo objavím/vyhrabem v knižnici :'D
OdstrániťMeg Cabot mám rada, po tejto knihe už dlhšie poškuľujem ale ešte som sa k nej nedostala :/
OdpovedaťOdstrániťNie je to jej najlepšie dielo, ale ani najhoršie ;) ako pohodové čítanie správna voľba, ak si autorkinou fanúšičkou. :)
Odstrániťknížku u nás v knihovně pokaždé úmyslně obcházím nevím, i přesto, že je na ní Megiino jméno, je to tou příšernou obálkou na druhou stranu, pokud číst něco oddechového, proč ne tohle.
OdpovedaťOdstrániťMyslím, že sa nájdu aj omnoho lepšie oddychové knihy, takže tým, že knihu obchádzaš o veľa neprichádzaš. ;) :D
Odstrániť