Nix, Garth: Lirael

Hneď na úvod Vás upozorním – druhý diel Starého kráľovstva nadväzuje na prvý veľmi voľne. Dej sa posunul o dvadsať rokov a Sabriel s Prubířem už nie sú hlavnými hrdinami príbehu. Jednoducho nás autor posunul o generáciu ďalej.

___

Lirael vyrastá v Ľadovci obývanom Clayrami – veľkým spoločenstvom žien, ktoré dokážu pomocou Zraku nazerať do budúcnosti. Zrak je ich vrodeným darom, ktorý im neukazuje úplnú budúcnosť, lež len určité útržky. Aby mohli čo najefektívnejšie predpovedať nastávajúce udalosti, žijú spolu a útržky spájajú.

V krídle obývanom deťmi čakajúcimi na prejavenie daru žije len jedna pomaly dospelá dievčina – Lirael, ktorá je úplným opakom správnej Clayry. Nielen výzorom, ktorý zdedila po jej neznámom otcovi, ale aj absenciou Zraku. Nikto netuší, prečo sa u nej Zrak doteraz neprejavil. Matka jej zomrela, otca nepozná a v Ľadovci je doslova čiernou ovcou.

Nix, Garth: Sabriel

Sabriel pochádza z rodu Abhorsenov – pradávnej línii nekromantov, ktorí mŕtvych nevyvolávajú, ale posielajú a držia v krajine Smrti.

Vďaka dlhotrvajúcim problémom v Starom kráľovstve vyrastá Sabriel v susednej krajine za Múrom, v Ancelstierre, kde mágiu nahradili nové technológie. 

Chráni Múr Staré kráľovstvo pred technológiami, aby si mohlo udržať svoju mágiu alebo drží staré magické sily a nevyspitateľné tvory na jednom mieste?

Jedno je isté – Sabriel so svojím magickým nadaním v Ancelstierre nezapadá. Keď jej jedného dňa otcov vyslanec z krajiny mŕtvych doručí nekromantské dedičstvo patriace jej otcovi, môže to znamenať len jedno. Predchádzajúci Abhorsen už nie je medzi živými a ona musí nastúpiť na jeho miesto.
Možnosť, že jej otec zomrel si Sabriel nepripúšťa. Odchádza do Starého kráľovstva, domoviny ktorú nepozná a ani len netuší, aké by boli následky keby sa nevrátila.

____

„Volí si stezku chodec, nebo stezka chodce?“

Zusak, Markus: The Book Thief

 “Like most misery, it started with apparent happiness.”

 Sú knihy, ktoré sa líšia od vecí, ktoré bežne čítate až do takej miery, že sa nedá si ich nezamilovať. Neviem, či som sa za tie roky čítania stretla s niečím ako Zlodejka, veď fascinujúci je i len výber rozprávača. V svete literatúry sa stretávame s príbehmi rozprávanými prostredníctvom denníkov, tretej osoby, udalosťami odohrávajúcimi sa v snoch pomätenca, ale rozprávač príbehu malej Liesel nie je nikto iný ako ‚Death‘. Prečo? Smrť (ak teda ide o postavu zo Zlodejky kníh) bol v období vojen prítomný všade a ľudia umreli, hoci ešte ani nezačali skutočne žiť. 

 Kniha ako spomienka na brata. Príručka hrobára. Prvá kniha, ktorú Liesel ukradne, hoci nie je schopná prečítať si ju.