Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.

We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.

"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha

Fitzgerald, Francis Scott: The Great Gatsby

Jazz age - roaring twenties, nekonečné večierky, gin... Priznávam sa, že k tomuto autorovi som sa dostala pred pár rokmi vďaka filmu Woodyho Allena, Polnoc v Paríži. Potom prišlo nové filmové spracovanie, ktoré som si odoprela, lebo najprv kniha, a teraz sa konečne našiel čas aby som si prečítala Gatsbyho príbeh.
(A necítila sa byť literárne pozadu.)

Príbeh je rozprávaný z pohľadu Nicka Carrawaya, ktorý sa nasťahuje do malého domu susediaceho s Gatsbyho okázalým sídlom. Gatsby je miestna legenda, neustále usporiadúva veľkolepé večierky, ktoré majú za úlohu prilákať jeho stratenú lásku a očariť ju svojou pompéznosťou a bohatstvom. Jay Gatsby je však záhada, ktorá Nicka priťahuje. Na jeho večierky sa dostanete aj bez pozvánky, stretnete tu rôzne charaktery-skladby spoločnosti a nikoho neprekvapuje, že väčšina hostí nevie, ako ich hostiteľ vyzerá.
Nickova postava v príbehu výrazne neovplyvňuje dej, má za úlohu pozorovať a opisovať Gatsbyho a je spojivom medzi Gatsbym a jeho stratenou milou.

Americká klasika. Najznámejšie Fitzgeraldovo dielo. Predloha veľkofilmom.
A moje nedorozumenie...
Knihu som dlho odkladala, dostávali sa ku mne jej útržky a ja som si vytvorila predstavu o tom, aká bude a nebola taká. Očakávania a predstavy o knihe boli také veľké, až viedli k sklamaniu.
Čakala som slovné vykreslenie atmosféry, ktorú obrazovo v Polnoc v Paríži vytvoril Woody Allen, pri scénach z roaring twenties. Nevyšlo. Viem, prečo sa stala klasikou - je to ten typ knihy, ktorý môžete čítať viackrát a vždy v príbehu nájdete niečo nové, keďže autor vytvoril viacero rovín. Už teraz viem, že si ju chcem ešte niekedy prečítať a pozriem sa na dej zase z iného uhla pohľadu.
The Great Gatsby je o stratenej láske, tajomstvách z minulosti, nestálych charakteroch, o peniazoch. Príbeh za oponou.
Fitzgeraldov štýl písania sa mi pozdáva, opisy vie napísať pekne (hoci sú zdĺhavé), dialógy sú veľmi priame, mohlo by ich byť viac. (Nick mi tak trochu liezol na nervy).

A aká bola moja predstava, ktorá mi zruinovala Gatsbyho? Očakávala som niečo na spôsob Saganovej, len zasadené do dvadsiatych rokov.

Kniha bola z knižnice, doriadená poriadne...

The Great Gatsby
Fancis Scott Fitzgerald
A Charles Scribner's Son Book, Macmillan Publishing Company, New York
orig. 1925

Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa

- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

LaFevers, Robin: Grave Mercy

His Fair Assassin je jedna z tých knižných sérií, ktoré sa k nám (za doby temna voči fantasy) nedostali, pričom v anglicky čítajúcom svete sú známe.

I stare at him coldly. "I do not care for needlework." I pause.  

"Unless it involves the base of the skull.” 

Dej sa odohráva v Brittany (inšpirované Britániou), koncom 14.storočia. Krajina je po vojne s Francúzskom oslabená, šľachta sa rozdeľuje v boji o moc na dve skupiny a na trón má zasadnúť vojvodkyňa, ktorá je ešte len dieťa.

V dobe temna má ľudský život menšiu hodnotu než zlatá minca a preto Ismae neprekvapí, keď ju otec predá za 3 zlatky hlúpemu farmárovi. Nie je totiž jeho dcérou, ale dcérou sv. Mortaina, jedného z 9 božstiev, ktoré sa zvyknú z času na čas poprechádzať po reálnom svete a okrem ich svätských úloh aj splodiť potomkov so smrteľníkmi.

Zhodou náhod je Ismae uštrená od potupnej budúcnosti a dostáva sa do rádu sv. Mortaina, ktorý vedú jeho dcéry. Ide o mníšky-asasínky, ktoré sa v kláštore učia smrteľným umeniam, aby neskôr mohli vykonávať Jeho vôľu.

Po rokoch výcviku a vzdelania Ismae vyšlú na kráľovský dvor – odhaliť sprisahancov voči vojvodkyni, ochranovať vojvodkyňu a popritom spĺňať úlohy rádu a Jeho nie sú vo svete prepletenom intrigami veľmi jednoduché.

“So.... You are well equipped for our service.' 

'Which is?' 

'We kill people.” 

Clarke, Cassandra Rose: The Assassin's Curse

Piráti, mágia, hlavná hrdinka, ktorá nie je žiadna cintľavka a nájomný vrah... A už som namotaná.

Annana je pravé dieťa pirátov – jej snom je mať vlastnú loď s posádkou, ktorá by sa plavila pod vlajkou Pirátskej Konfederácie. Cestu k jej vysnívanej nezávislosti jej ide prekaziť plánovaný sobáš, ktorý má posilniť pirátske klany na oboch stranách.
Nastávajúci? Nesympatický. Riešenie situácie bez toho, aby sa niektorý z klanov neurazil? Žiadne prijateľné. A tak sa Annana uchýli k tej najzákladnejšej veci, ktorú ovláda každý pirát – úteku. Vie, že cesta ku vlastnej lodi sa jej vďaka úteku takmer znemožní a že si v Konfederácii vyrobí veľa nepriateľov, ale nemieni sa plaviť pod „manželom“, ktorý si ani nedokáže vydupať vlastnú vlajku.
Nanešťastie rodičia jej nastavajúceho neberú jej útek až tak vlažne a najmú si vraha, asasína, ktorý je Annane za pätami.

(a tu nastáva v knihe zlom, doteraz to bolo také nemastné-neslané, jednoducho prvotina, a od tohto momentu ma to začalo baviť)

Naji je vycvičený asasín, využívajúci ľuďmi odcudzovanú mágiu krvi. Tak ako on sleduje Annanu, jeho sledujú obyvatelia Hmiel – neľudia, ktorý raz za čas preniknú do normálneho sveta. Keď sa Annana, Naji a obyvateľka Hmly stretnú na jednom mieste a Annana omylom zachráni nášho asasína, vznikne Neprekonateľná kliatba – ktorá znemožňuje Najimu aby Annanu zabil, dokonca ho núti ju ochraňovať a spôsobuje mu bolesť, ak sa Annana ocitne v nebezpečenstve alebo sa od neho vzdiali. Čo je pomerne často, keďže ide o čistokrvnú pirátku...
A tak Annana a Naji utekajú pred rozzúrenými „svokrovcami“, ďalším asasínom a popritom hľadajú spôsob, ako sa zbaviť kliatby.

-

Zjavne neviem byť stručná, čo ma mrzí, keďže to znamená menej čitateľov tohto článku.
Osobne mám slabosť na knihy s pirátskou tematikou (možno som nimi ešte neprejedená, lebo sa vyskytujú pomenej, ale milujem ich už od detstva). The Assassin's Curse som čítala počas tohtoročných horúčav a celkovo sa mi k letu hodila. S angličtinou som nemala žiaden problém, je to taký ten level, že zvládate bez problémov a užijete si aj dej.

Radím vám ju čítať zarovno s druhým dielom, lebo prvá stránka druhej knihy dejovo ihneď nasleduje po poslednej z prvého dielu. Čo je trochu škoda, lebo práve vďaka nejasnému koncu môže odradiť pomerne veľa čitateľov. V tomto prípade to pôsobí dojmom, akoby autorka napísala dobrý román, ktorý sa vydavateľ kvôli objemu rozhodol rozložiť do dvoch zväzkov. Začiatok je kostrbatý, lebo autorka sa snaží vysvetliť svet, ktorý stvorila. Akonáhle sa na scéne objaví Naji, začína sa dej a priznám sa, knihu som prečítala na jeden krát. A nasledujúci deň som musela siahnuť po pokračovaní...

Niektorých kniha nadchla, iný ju majú za fantasy-pirátsky priemer a ja sa v tomto prípade prekvapivo prikláňam k prvej skupine. Je to ten typ, že vám buď sadne alebo nie – určite jej však dajte šancu, nepristupujte k nej s megaveľkými očakávaniami, pretrpte chvíľu ten kostrbatý začiatok a zistíte, že ste našli knihu, ktorá sa vám k letu jednoducho hodí a do ktorej sa začítate.

Ja som si Annanu a Najiho obľúbila, už len preto, že Annana ako hlavná hrdinka má svoj názor, svoj cieľ a osobitú povahu, nikoho nepotrebuje k prežitiu a Naji... Je proste über-cool.

Nevedela som sa rozhodnúť len pre jednu fotku...

Sir Budge, Ernest Alfred Thompson Wallis: The Book of the Dead

...because he was a god who had been originally a mortal and had risen from the dead. (Osiris)

Nepripomína vám niečo tento citát? Respektívne niekoho? Text v knihe ďalej pokračuje v tom zmysle, že "a práve preto, že bol najprv smrteľný, stal sa medzi ľudom najobľúbenejším z bohov".

Sir Budge bol britský egyptológ, ktorý žil na prelome 19. a 20. storočia. Práve za prácu pre Britské múzeum a svoje diela bol titulovaný na sira.
Kniha mŕtvych, ktorú som od neho čítala paradoxne neobsahovala preklad tohto slávneho diela. Hoci ju sir Budge preložil, v tomto prípade išlo o výklad.
Doteraz som mala predstavu o Knihe mŕtvych takú, akú mi ju podsunul filmový priemysel v nemálo známom filme Múmia. Omyl.

Kniha mŕtvych nie je doslova knihou mŕtvych, ale kniha, ktorú pochovávali s mŕtvymi. Kebyže si prečítam jej znenie, pravdepodobne by som neporozumela ničomu (moje znalosti egyptskej mytológie boli doteraz ničotné).
Výklad spolu s citáciami dokopy vytvoril sprievodcu staroegyptskou mytológiou. Dozviete sa ako vznikali ich bohovia, že po smrti sa prechádza bránami, ktoré strážia božskí strážcovia, aj ako chápali staroegypťania posmrtný život.

Mňa osobne fascinovalo aký základ musela dať staroegyptská mytológia náboženstvám, ktoré sa sformovali neskôr. Ako nesmierne sa to podobá. (Niekto by povedal, že ako 'cez kopirák', len s inými menami a poupraveným dejom).

Jediné čo mi vadilo bolo spracovanie e-booku (od amazonu som čakala niečo viac, a je mi úplne jedno, že kniha je zadarmo). Chýbali odseky, text potom pôsobil ako žuvačka, ktorá sa neustále naťahuje. Čo je veľké mínus, keďže ide o náučnú literatúru - ja som sa miestami v texte doslova topila medzi novými informáciami, ktoré som nasávala ako špongia vodu.

Nie som historik, neviem, či je aj teraz Sir Budge v historických okruhoch uznávaný ako za svojho života. Postrehla som nejaké komentáre, že existujú už lepšie preklady ako tie jeho, ale keďže ide o výklad a nie preklad, zrejme to až tak nezaváži. Ako laika ma kniha zaujala, lebo mi priblížila staroegyptskú mytológiu. Má 31 strán, takže ak máte za sebou už niekoľko románov a chceli by ste ich preložiť niečím z iného súdka, alebo ste len zvedavý ako ja, ebook si môžete zadarmo tu.

Tento knižný zápisok je tak kostrbatý, vidno, že som už dlho žiadny nepísala...

Neill, Chloe: Some Girls Bite

Upírčina. Rozhodne však nie „ďalšia upírčina“...

V CZ vyšlo pod názvom Holky někdy koušou.

Merit viedla pomerne pokojný vysokoškolský život, dokým... Ju raz v noci nepokúsal upír. Klasika. Nanešťastie sa z Merit napil len trošku, dokým ho nevyrušil iný krvisaj. Nevypil z nej dostatočne veľa aby ju premenil, ani aby ju zabil. Merit začína pomaly a bolestne umierať. Upír-vyrušiteľ stojí pred nepríjemným rozhodnutím – má ukončiť jej utrpenie a zabiť človeka alebo ju má premeniť? Ako vodca z jedného z popredných upírskych domov si nemôže dovoliť ľudskú obeť zavraždenú upírom, nieto ešte na vlastnom území...

Merit prekoná premenu a ocitá sa medzi bývalými ľuďmi, ktorí boli vybraní z pomedzi veľkej skupiny uchádzačov o upírstvo. Ona si však svoj nový druh, iné bydlisko, kopec storočných spoludomovníkov a poddanskú pozíciu neprosila.

Townsend, Sue: The Secret Diary od Adrian Mole Aged 13 3/4

"Today is the day that Jesus escaped from the cave. I expect that Houdini got the idea from him."

"I am an intellectual but at the same time I am not very clever."

Adrian Mole má 13 a 3/4, keď si začína viesť denník. Detská úprimnosť a náznaky budúceho cynického pohľadu na svet v Adrianovom podaní premieňajú tragické udalosti na tragikomické.

Adrian je čerstvý pubertiak. S najlepším kamarátom sa poháda kvôli dievčaťu, chodí dobrovoľne pomáhať starému osamotenému dôchodcovi Bertovi (vďaka čomu sa vyhne hodinám matematiky), začína riešiť svoj výzor a ako správny teenager prežíva neustále rodinné drámy.
Ako samozvaný intelektuál číta len hodnoté knihy - klasiku - a neustále otravuje BBC so svojimi básňami, ktoré sú príkladom špatných básní (stránka na FB, určite si ju pozrite)

Rowell, Rainbow: Attachments

Príbeh pre všetkých miernych stalkerov... Áno, myslím tým aj teba.

Eleanor & Park, Fangirl - to sú tituly dvoch kníh, ktoré autorku Rainbow Rowell preslávili naprieč knižným youang adult žánrom a ktoré ju zaviali aj do našich končín. Ale aká je jej prvotina nesúca názov Attachments, ktorá je určená pre trošku starších čitateľov?

Lincoln sa vo svojom živote doslova zasekol. Vysokú školu, ktorej štúdium mal rád, práve doštudoval; priateľku, odkedy mu Sam v prvom ročníku zlomila srdce nemal, matka je naňho citovo naviazaná, preto sa nemôže len tak ľahko odsťahovať/osamostatniť a navyše neznáša svoju novú prácu.

Píše sa rok 1999, firmy začínajú používať na pracoviskách e-mailovú poštu a Lincolnova práca spočíva v jej kontrolovaní. Zamestnanci miestnych novín ju totižto používajú skôr na osobné než na pracovné účely. Ak použijú niektoré z červených zakázaných slov, e-mail sa ocitne v Lincolnovej schránke.
Čítanie často krát súkromných správ je Lincolnovi proti srsti. Nepáči sa mu, že je platený za zasahovanie ľuďom do ich súkromia.

Handler, Daniel: Why We Broke Up

Keď názov obsiahne celý dej knihy...

Ed je kapitán stredoškolského basketbalového družstva, Min žije vo svojej vlastnej realite, v ktorej kde sa prelína skutočnosť s okamihmi zo starých filmových trhákov. Každý vie, že sa k sebe nehodia, že im vzťah nevydrží a že sa rozídu tak rýchlo ako sa dali dohromady.

Dôvod rozchodu prekvapí len samotnú Min, ktorá po čase odloží svoje ružové okuliare a pošle Edovi škatuľu plnú spomienkových predmetov, vďaka ktorým zadefinováva ich už neexistujúci vzťah. Ku každému predmetu prikladá sprievodný list, keďže Ed nikdy nevedel, na čo Min ozaj myslí. Pravdepodobne si Ed tieto spomienkové smeti ani nepamätá.

Nedá sa poprieť, že Ed Min miloval. Ani, že Min nenašla v Edovi zaľúbenie. Why We Broke Up je však o tom, ako rozchod tohto vzťahu začal už na prvom rande hlavných hrdinoch, o tom, že byť s človekom, ktorý nevie na čo myslíte, ktorý má iné záľuby a iné okruhy priateľov, samotné iné zmýšľanie je... Že takýto vzťah nie je udržateľný.

Ende, Michael: The Neverending story

pre ešte čerstvých -dsiatnikov miestami ozaj nekonečný príbeh

"Why didn't they run away?" he murmured. - "Because they had given up hope. That makes you being weak. The Nothing pulls at you, and none of you has the strenght to resis it for long."

Nekonečný príbeh - príbeh, ktorý je v našich končinách známy len z filmového prevedenia. Pre mnohých terajších dvadsiatnikov synonymum detstva.

____

Bastian Balthazar Bux je priemerný dvanásťročný chlapec, bojko. Cíti sa osamelo, keďže otec si ho veľmi nevšíma a v škole nemá kamarátov.

Jeho samého prekvapí, keď z kníhkupectva ukradne knihu. Knihu s koženým obalom a množstvom voľných stránok, nesúcu názov Nekonečný príbeh.

Kvôli výčitkám svedomia sa Bastian rozhodne skryť v škole. Začítava sa do príbehu, v ktorom nasleduje Atreya, chlapca v jeho veku, jeho spoločníka Falkora (draka prinášajúceho šťastie) na ich záchrannej ceste naprieč Fantasticou. Majú za úlohu zistiť, prečo ich vládkyňa The Childlike Princess umiera - a spolu s ňou celá Fantastica.

Príbeh Bastiana pohlcuje a začína si uvedomovať, že dieťa zo sveta ľudí, na ktorého čakajú a je ich poslednou nádejou, je on. Bastian, malý bojko. Ten, ktorý má zaplniť nasledujúce voľné stránky v Nekonečnom príbehu.

Pri svojej ceste po Fantastice stráca detskú neohrabanosť, nachádza seba samého. Ale môže sa takto zmenený vrátiť domov?

____

Brighton, Lori: The Mind Readers

Keď príbeh je presne o tom, čo je napísané v názve

"But if there was one thing I'd learned early on in life it was that normalcy, as we thought of it, didn't exist. It was amazing and frightening what humans were capable of."

Predstavte si, že máte nadanie, vďaka ktorému dokáže meniť budúcnosť. Ovplyvniť svoje okolie. Zachrániť ľudské životy. 

Cameron tento dar má – vie čítať myšlienky, takisto ako jej stará mama. Na prvý pohľad nadanie, na druhý prekliatie. Vedieť, čo si všetci vo vašom okolí myslia nie je prechádzka ružovou záhradou. Ľudia často krát klamú do očí, navonok sa pretvarujú a jedine ich myšlienky sú pravdivé a kruté. 

Povedať či nepovedať čašníčke, že muž sediaci blízko vás chce prepadnúť kaviareň? Cameron vie, že dokáže ovplyvniť chod udalostí, avšak za vysokú cenu. Znova by sa dostala do kolotoča plného vysvetľovaní, kvôli ktorému sa musia tak často sťahovať. Ľudia majú tendenciu pýtať sa nepríjemné otázky, nie ďakovať. Svoje tajomstvo im nemôže prezradiť a preto pôsobí skôr ako spolupáchateľ než záchranca.

I kill her...

Počuje výraznú myšlienku v dave obklopujúcom mŕtvolu neďaleko študentmi obľúbeného podniku. Mŕtvolu dievčaťa, ktoré Cameron poznala.

Udalosti sa dajú do pohybu a Cameron sa naskytne príležitosť dozvedieť sa niečo viac o svojom nadaní a schopnostiach. Odpovede, ktoré jej stará mama nechce dať, jej zrazu môže dať niekto iný. Môže ale dôverovať ľuďom, ktorý dokážu nielen čítať, ale aj manipulovať s myšlienkami iných?

 "He might be some sort of secret agent, but unless he was Harry Freaking Potter, there was no way he could get us out of this situation."

Stiefvater, Maggie - The Raven Boys

Blue Sargent má nevšednú rodinu a známych – nielenže tento okruh blízkych tvoria samé ženy, ale všetky dokážu naozaj predpovedať budúcnosť. A  Blue sa medzi nimi cíti ako outsider. Sama totiž, na počudovanie všetkých, budúcnosť predpovedať nevie. Dokáže však svojou prítomnosťou zosilňovať ich schopnosti.

A tak ako každý rok, večer na sviatok sv. Mareka, keď sa objavujú prízraky ľudí, ktorí tento rok zomrú, sprevádza jednu z veštkýň, aby zosilnila a pomohla zozbierať mená budúcich zosnulých. Sama nemá schopnosť ich vidieť, preto ju zarazí prízrak chlapca v jej veku  - a tu sa naskytujú dve možnosti.  Buď ho do roka sama zabije alebo ide o jej pravú lásku (ktorá aj tak zomrie). Jediné, čo jej chlapec povie, je jeho meno – Gansey.

King, Stephen: Carrie

V rámci pochmúrnej dušičkovej atmosféry som siahla po tejto knihe, dúfajúc v zimomriavky. Nestalo sa. Fňuk.

_

Carrie Whiteová vie, že jej príchod na svet nebol plánovaný. Jej matka, náboženská fanatička, ktorá do poslednej chvíle nevedela, že je tehotná, dodnes ľutuje okamih, keď ju nebohý manžel donútil k tomu nečistému a hriešnemu aktu. Neustále tyranizuje svoju dcéru, lebo v nej vďaka náznaku tele-kinetických schopností vidí diabla.

Aj vďaka tejto fanatickej bubline, v ktorej je nútená žiť, nemá Carrie kamarátov – pre spolužiakov je terč výsmechu a krutých vtipov.

Postupom času začne objavovať možnosti svojich schopností a hoci nikomu nechce ublížiť, kruté zaobchádzanie zo strany fanatickej matky a necitlivých spolužiakov si raz musí vybrať svoju daň – a zaplatí za to väčšina, uniknú len šťastlivci. 

___

"He yelled something at her, but she ignored it. She had been yelled at by experts"

"People don't get better, they just get smarter."

Barrie, Sir James Matthew: Peter Pan

Peter Pan – chlapec, ktorý odmieta vyrásť a neznáša dospelých. Naveky zranený vlastnou domnienkou, že naňho mama zabudla a nahradila ho iným chlapcom...

Keď Peter jedného večera zablúdi k Wendy jej dvom mladším bratom – Johnovi a Michaelovi – naskytne sa mu nečakaná príležitosť. V hĺbke srdca matku postráda, bohužiaľ, dospelým už nedôveruje. Wendy je dieťa a baví ju hrať sa na dospelú – a Peter vie, že preňho a jeho Stratených chlapcov v Neverlande bude výbornou matkou.

Wendina mama cíti, že sa niečo deje a urýchlene ide skontrolovať svoje ratolesti. Avšak nachádza už len prázdnu izbu s otvoreným oknom a záclonou vejúcou v prievane.

Wendy spolu s bratmi, Stratenými chlapcami a Petrom zažíva dobrodružstvá čarovného Neverlandu plného víl, morských panien, pirátov na čele s kapitánom Hookom a jeho pomocníkom Smeem, indiánov a krokodíla, ktorý si brúsi zuby na ďalšiu Hookovi končatinu.

Keďže len málo z týchto skupiniek sa navzájom znáša, je zabezpečený kolobeh dobrodružstiev.

Fitzgerald, F. Scott: The Great Gatsby

 “He smiled understandingly- much more than understandingly. It was one of those rare smiles with a quality of eternal reassurance in it, that you may come across four or five times in life. It faced--or seemed to face--the whole eternal world for an instant, and then concentrated on you with an irresistible prejudice in your favor. It understood you just as far as you wanted to be understood, believed in you as you would like to believe in yourself, and assured you that it had precisely the impression of you that, at your best, you hoped to convey.”

 O Jayovi Gatsbym kolujú rôzne chýry- je to nemecký vojnový špión a podľa toho, že možno veriť klebetám, má na rukách krv vraždy. Nikomu to však zjavne nevadí, kým Gatsby vedie bohatý spoločenský život- presnejšie povedané, on sa ho zúčastňuje ako nezištný pozorovateľ. Jeho sídlo je známe ako dokonalé miesto pre večierky s hudbou a zábavou pre bohatých ľudí, kde ani nepotrebujete pozvanie od pána domu, stačí jednoducho prísť.

Zusak, Markus: The Book Thief

 “Like most misery, it started with apparent happiness.”

 Sú knihy, ktoré sa líšia od vecí, ktoré bežne čítate až do takej miery, že sa nedá si ich nezamilovať. Neviem, či som sa za tie roky čítania stretla s niečím ako Zlodejka, veď fascinujúci je i len výber rozprávača. V svete literatúry sa stretávame s príbehmi rozprávanými prostredníctvom denníkov, tretej osoby, udalosťami odohrávajúcimi sa v snoch pomätenca, ale rozprávač príbehu malej Liesel nie je nikto iný ako ‚Death‘. Prečo? Smrť (ak teda ide o postavu zo Zlodejky kníh) bol v období vojen prítomný všade a ľudia umreli, hoci ešte ani nezačali skutočne žiť. 

 Kniha ako spomienka na brata. Príručka hrobára. Prvá kniha, ktorú Liesel ukradne, hoci nie je schopná prečítať si ju.

Hardy, Thomas: Tess of the D'Urbervilles

“Beauty lay not in the thing, but in what the thing symbolized.”

 Vidiecke dievča, ktorú vlastná krása predurčovala na skvostnú budúcnosť. Krása je vrtkavá vlastnosť a tá zapríčinila jej záhubu.

 Jeden májový deň, keď sa dievčatá veselia a tancujú v bielych šatách. Deň, keď je Tess šťastná- predsa vtedy spoznáva Angela, ktorého obdivuje, hoci sa jej nenaskytla možnosť si s ním zatancovať. No Tess zdá sa nemá právo na šťastie a na prvý pohľad radostná novina o príbuzenstve s rodinou D’Urberville sa postupne mení na nočnú moru.

Wilde, Oscar: Lady Windermere's Fan

Ak si prečítate kto knihu napísal, pravdepodobne vás napadne, že ide o divadelnú hru - správne. Názov vám taktiež hovorí, že dej sa bude zaoberať lady Windermerovou a podstatným prvkom bude aj jej vejár (najprv som si názov preložila ako Fanúšik lady Windermerovej, až v priebehu deja som zistila, že slovíčko fan má aj druhý zmysel - vejár).

Lady Windermerová vedie spokojný život. Má milujúceho manžela, malé dieťa a je na vrchole smotánky bez toho, aby sa tam dostala vďaka škandálom. Preto ju veľmi zarazí, ak jej priatelia oznámia, že jej manžel sa stýka s cudzou staršou ženou, dokonca vdovou, ktorú nielenže súkromne navštevuje, ale dokonca jej aj prispieva nemalou čiastkou peňazí.