piatok, 20. marca 2015

Handler, Daniel: Why We Broke Up

Keď názov obsiahne celý dej knihy...
Ed je kapitán stredoškolského basketbalového družstva, Min žije vo svojej vlastnej realite, v ktorej kde sa prelína skutočnosť s okamihmi zo starých filmových trhákov. Každý vie, že sa k sebe nehodia, že im vzťah nevydrží a že sa rozídu tak rýchlo ako sa dali dohromady.

Dôvod rozchodu prekvapí len samotnú Min, ktorá po čase odloží svoje ružové okuliare a pošle Edovi škatuľu plnú spomienkových predmetov, vďaka ktorým zadefinováva ich už neexistujúci vzťah. Ku každému predmetu prikladá sprievodný list, keďže Ed nikdy nevedel, na čo Min ozaj myslí. Pravdepodobne si Ed tieto spomienkové smeti ani nepamätá.

Nedá sa poprieť, že Ed Min miloval. Ani, že Min nenašla v Edovi zaľúbenie. Why We Broke Up je však o tom, ako rozchod tohto vzťahu začal už na prvom rande hlavných hrdinoch, o tom, že byť s človekom, ktorý nevie na čo myslíte, ktorý má iné záľuby a iné okruhy priateľov, samotné iné zmýšľanie je... Že takýto vzťah nie je udržateľný.

-

Výlevka pocitov 16 ročného života, ktorá práve prekonala prvý vážnejší vzťah? Žeby toto boli slová, ktorými by som Why We Broke Up charakterizovala?

Pravdepodobne áno.

Príbeh samotný vlastne nebol príbehom, bolo to skôr retrospektívne konštatovanie z pohľadu hlavnej hrdinky.
Ed mi ako postava od začiatku nebol sympatický (a vlastne bol stelesneným dokonalého amerického klišé-stredoškoláka, nie?), Min mi svojimi myšlienkami, ktorých bolo priveľa a v ktorých riešila aj úplne nepotrebné veci taktiež liezla na nervy. A to som si myslela, že sa s ňou veľmi jednoducho stotožním, keďže má taktiež ako ja rada staré filmy. Cenu literárneho "support character" a taktiež cenu za najreálnejšiu/najviac fajn postavu v knihe získava Minin dlhoročný kamarát. Škoda, že v knihe nemal viacej priestoru. Pretože autor sa silou-mocou držal len príbehu Min + Ed.

Why We Broke Up som ja osobne neprišla veľmi na chuť, keďže mám rada knihy s určitou dejovou líniou a young adult (okrem toho fantasy ya) zjavne nie je šálka mojej kávy. Pri čítaní som sa cítila príliš stará, ale viem, že moje 14-15 ročné ja by príbeh o zlomenom Mininom srdci pravdepodobne ocenilo viac. Pretože práve pre túto vekovú kategóriu je kniha primárne určená.

Odkaz pre Min: Neverím ti, že si Edovi poslala škatuľu svojich spomienok, citov a vysvetlení. Tá škatuľa ťa úplne odhalila, obnažila všetky tvoje myšlienky, ktoré si nedokázala dať najavo počas vzťahu s Edom. A že ťa Ed prekvapil? Darling, je to smutné ale kamaráti zvyknú mať pravdu v týchto veciach...

Why We Broke Up nie je zlá kniha. Ja som jej na chuť neprišla, ale ak máte 15 a chcete si prečítať niečo jednoduchšie, napríklad po veľmi dramatickom rozchode - veď také v 15tich bývajú, tak ste našli svoju knihu.

4 komentáre :

  1. Jej, tak tomu asi vyhnu obloukem. Název jsem už několikrát kdesi zaslechla, ale vždycky jsem si myslela, že jde o nějaké nesnesitelně sentimentální YA a jak vidím, tak jsem si myslela dobře.
    Jinak musím pochválit nový vzhled, který je naprosto ÚŽASNÝ! Ten nápis v záhlaví je tvé vlastní písmo? :) (pokud ano, tak silně závidím – já škrábu jak kocour :D)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Sentimentálne či patetické - neviem sa rozhodnúť. Celkovo patetickosť a sentiment v literatúre vôbec nie sú zlé, len záleží na tom, ako s nimi autor naloží. Mne to prišlo také obyčajné...
      Ó, ďakujem! :D Áno, je to moje písmo, ale takúto jeho obdobu normálne nevyužívam (tiež škriabem ako kocúr ;D). Ale som rada, že sa páči, mala som normálne brainstorming pred vytváraním tohoto tu ;D Len musím ešte záhlavie spraviť na druhýkrát - pozadie som totiž spravila transparentné a v mobilovej verzii vyzerá otrasne *detailista*.
      Nie som 100% spokojná, ale snáď minimálne počas jari a leta sa mi dizajn nesprotivý ;D

      Odstrániť
  2. Taktiež chválim nový vzľad a ten font v záhlaví je dokonalosť sama!
    Why we broke up som čítala a cestu k hlavným postavám som si nenašla, ale dosť ma oslovil autorov štýl. Mne sa páčila tá poetickosť hraničiaca s patetickosťou :) Úplne som cítila tú pubertálnu zúfalosť, ktorý hrdinkou zmietala, ale v mojich očiach ju to neurobilo o nič viac sympatickou. Počas čítania, od začiatku do konca, som si priala, aby Handler toto celé prepísal s dospelými postavami s trocha dospelejšími problémami.. ale abny štýl zanechal rovnaký. No, chcem toho asi moc :))

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Taktiež ďakujem! A nože toľko nechváľ, ešte si začnem namýšľať ;D
      Mňa práve vôbec neoslovil, prišlo mi to také nemastné-neslané. Alebo som možno len bola v puberte príliš veľký flegmatik. :D S dospelými postavami by to veru bol zaujímavejší nápad, lebo by mohol vytvoriť aj existencialistické situácie vychádzajúce z nemilej reality - a vtedy by ten sentiment pôsobil ako fajn korenie pre aspoň dáky dej. Len tu ten dej nebol a prišlo mi to také: "Fajn Handler, napísal si knihu. Ale čo mi tá kniha dala? Nevytvorila som si pri nej žiadne nové zaujímave otázky, nezačítala som sa do deja, lebo tam nebol a ani som sa na tom nezasmiala, ani neodreagovala od každodennosti."

      Odstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.