Wilde, Oscar: The Importance of Being Earnest

Triviálna hra pre serióznych ľudí

v češtine: Jak je důležité míti Filipa

- If you are not too long, I will wait here for you all my life. - [Gwendolen]

Rada čítam knihy od Oscara Wildea (alebo Wildeho?). Jeho štylistika pôsobí čisto, ľahko a narába s ňou obratne.
Už len samotný názov tejto hry - The Importance of Being Earnest. Príbeh je o Ernestovi, ktorý nie je veľmi earnest.
Ernest totiž neexistuje. Je to meno, ktoré zachraňuje dvoch gentlemanov pred nudnými povinnosťami. Problémy začínajú, keď si obaja požičajú meno tejto vymyslenej osoby a začnú sa zaplietať do pavučiny lží. Tá sa stále zväčšuje a chytá oboch v nepríjemnej situácii. Dámy, ktorým sa dvoria ich poznajú pod týmto jednotným menom. Keď sa s nimi zasnúbia gentlemani sú chytení v pasci - ako vysvetlia svojim snúbeniciam, že ani jeden z nich nie je Ernest? A všetko sa ešte viac skomplikuje, keď sa dámy stretnú a dozvedia sa, že obe sú zasnúbené s Ernestom Worthingom...

Hneď v úvode hry ma prekvapilo, že ide o veselohru. Dovtedy som vždy narazila na Wildove hry a poviedky, ktoré mali ponurú tematiku.
The Importance of Being Earnest, hra o 3 dejstvách, obsahovo zosmiešňuje vtedajšiu vyššiu spoločnosť bez toho, aby to pôsobilo trápne a nasilu. Hoci bola hra v 19. storočí, jej originálna znenie vôbec nepôsobí zastaralo a nebyť toho, že viem, kedy autor žil, datovala by som ju omnoho neskôr.
Ide o Wildeovu (Wildeho?) najznámejšiu hru, ktorá sa teší popularite doteraz. Že vraj je ako nahrávka alebo divadelné predstavenie omnoho lepšia, sám autor jej dal podtitul Triviálna hra pre serióznych ľudí a herci vedia svojim serióznym postojom ešte viac vygradovať vtipné situácie.

Kniha sa mi aj v originálnom znení čítala ľahko, suchý humor ma rozosmial a popri tom som obdivovala štylistiku. Prečítate ju rýchlo, má približne 70 strán, takže ju stíhajú aj tí, ktorý večne nemajú čas.

- I've now realised for the first time in my life the vital Importance of Being Earnest. - [Jack/Ernest]

The Importance of Being Earnest
Oscar Wilde
1915, Methuen & Co.
orig. 1895

Poe, Edgar Allan: Tajomstvo Márie Rogêtovej

"- Zase taký váš čudácky vrtoch, - povedal prefekt, ktorý zvyčajne nazýval "čudáckym" všetko, čo presahovalo jeho chápavosť, a preto žil uprostred celej légie "čudáckych" veci." (124)

Tajomstvo Márie Rogêtovej je pôvodne názov jednej z Poeových detektívnych poviedok po ktorej túto zbierku pomenovali. Vyšla v Mladých letách v roku 1959 k príležitosti 150. výročia narodenia autora a 110. výročia jeho smrti. Sedem poviedok vybrali z anglického originálu The Complete Tales and Poems of Edgar Allan Poe.

Stoker, Bram: Dracula

Na klasických dielach mám rada hneď niekoľko vecí – nadčasovosť, myšlienky a popisy obdobia, v ktorom boli napísané a ich originalitu.

Príbeh o grófovi Draculovi splnil tieto požiadavky, takže dúfam, že vás tento článok zaujme a po knihe či už v blízkej alebo ďalekej dobe siahnete. Originálne dielo je kvalitné a úspešne zrútilo všetky moje predsudky a klišé predstavy o Draculovi. :)

_

Príbeh sa začína denníkovými zápiskami Jonathana Harkera, mladého britského právnika, ktorý za svojim zámožným klientom cestuje až do ďalekej Transylvánie.

Nedbá na rady spolucestujúcich, ktorí ho odhovárajú od cieľovej destinácie jeho cesty a pri klientovom mene sa prežehnávajú. V Jonathanových očiach to sú jednoduchí poverčiví ľudia a preto sa svojej cesty nevzdáva.

„Vitajte v mojom dome! Len ráčte ďalej! Nebojte sa. A nechajte mi tu kúsok šťastia, ktoré prinášate.“ sú uvítacie slová starca stojaceho pred bránou starého zámku, grófa Draculu. 

Dostojevskij, Fiodor Michajlovič: Biele noci

Biele noci je krátka novela odohrávajúca sa počas štyroch petrohradských nocí a jedného rána.

Nazeráme ňou do života patetického človeka (hlavný hrdina sa tak sám charakterizoval), samotára, ktorý túži po kontakte s okolím.

Býva vo veľkomeste, v ktorom sa nachádza veľa ľudí, no napriek tomu je sám – nikoho nezaujíma, nik sa s nim nedá do reči a nikto by ho nepostrádal, ak by z ničoho nič jedného dňa zmizol.

Počas jednej zo samotárskych prechádzok naprieč mestom sa dáva do reči s Nastenkou. A hoci si ona celý čas len zúfa, sťažuje a narieka, on je ňou očarený – a to z prostého dôvodu – konečne ho niekto vzal na vedomie.

Ako sa vyvinie ich vzťah? Akú má vzťah hodnotu pre človeka, ktorý tak túži po kontakte s inými?

____

"... rýchlo - začnite už, rozprávajte svoj príbeh.""Príbeh!" zvolal som naľakaný. "Príbeh! Ale kto vám povedal, že mám svoj príbeh? Ja nemám príbeh...""Tak ako ste žili, keď nemáte príbeh?" prerušila ma so smiechom."Celkom bez príbehov! Žil som sám, ako sa u nás vraví, sám so sebou, to znamená celkom sám - sám, úplne sám - viete, čo je to sám?"

Dickens, Charles: Vianočná koleda

Veď čo je lepšie, ako prečítať si Vianočnú koledu zas a znova na Štedrý večer? :)

Ebenezer Scrooge je starý lakomec, ktorý nenávidí Vianoce. Z roka na rok je lakomejší, bezcitnejší a netaktnejší.

"Na ulici sa nik nepotešil, keď ho stretol, a neprihovoril sa mu: "Milý pán Scrooge, ako sa máte? Kedy sa k nám prídete pozrieť?" Žobráci neprosili Scroogea o almužnu, nijaké dieťa k nemu nepribehlo s otázkou, koľko je hodín, v živote sa ho nik nespýtal na cestu. Podľa všetkého ho poznali ešte aj psy vodiace slepcov, lebo len čo ho zbadali, ťahali svojich pánov pred bránu a do dvora a potom vrteli chvostmi, akoby chceli povedať: "Radšej nevidieť, ako mať oči zloducha, môj slepý pán!"

Hardy, Thomas: Tess of the D'Urbervilles

“Beauty lay not in the thing, but in what the thing symbolized.”

 Vidiecke dievča, ktorú vlastná krása predurčovala na skvostnú budúcnosť. Krása je vrtkavá vlastnosť a tá zapríčinila jej záhubu.

 Jeden májový deň, keď sa dievčatá veselia a tancujú v bielych šatách. Deň, keď je Tess šťastná- predsa vtedy spoznáva Angela, ktorého obdivuje, hoci sa jej nenaskytla možnosť si s ním zatancovať. No Tess zdá sa nemá právo na šťastie a na prvý pohľad radostná novina o príbuzenstve s rodinou D’Urberville sa postupne mení na nočnú moru.

Verne, Jules: Cesta do stredu Zeme

Kto by už len nepoznal jednu z najznámejších kníh priekopníka science-fiction, Julesa Vernea?

Príbeh zachytáva cestu streleného (Axelove slová) profesora mineralógie Otta Lidenbrocka, jeho osiroteného synovca Axela, ktorý nemá na výber – musí sa tejto dobrodružnej cesty zúčastniť, a ich spoľahlivého horského sprievodcu Hansa.

Celé „nešťastie“ začína objavením starého islandského knižného dokumentu, v ktorom profesor nájde zašifrovaný odkaz od jedného z najväčších vedcov z minulosti. 

Puškin, Alexander Sergejevič: Kapitánova dcéra

Ako správny syn bývalého vojaka a šľachtica je Peter Andrejevič Griňov taktiež vyslaný na vojenský výcvik.
Peter putuje so svojím sluhom do pevnosti Orenburg, ďaleko od domova, aby nabral potrebné vojenské zručnosti, avšak vďaka jeho tvrdohlavosti po ceste zablúdia. Našťastie ich zachráni podozrivý tulák, ktorému Peter za odmenu venuje svoj najlepší kožuch.

Po príchode do neveľkej pevnosti sa Peter zoznamuje s kapitánom Ivanom Kuzmičom a jeho malou rodinou. Časom sa zamiluje do kapitánovej dcéry Márie Ivanovny, ktorá k Petrovi taktiež prechováva city. Sprvu sa vďaka klamstvám svojho spolubývajúceho, vojaka Švabrina, Peter svojim citom bráni, netuší, že v minulosti Mária Ivanonvna odmietla Švabrinovu ponuku na sobáš, vďaka čomu jej Švabrin strpčuje život.

Wilde, Oscar: Lady Windermere's Fan

Ak si prečítate kto knihu napísal, pravdepodobne vás napadne, že ide o divadelnú hru - správne. Názov vám taktiež hovorí, že dej sa bude zaoberať lady Windermerovou a podstatným prvkom bude aj jej vejár (najprv som si názov preložila ako Fanúšik lady Windermerovej, až v priebehu deja som zistila, že slovíčko fan má aj druhý zmysel - vejár).

Lady Windermerová vedie spokojný život. Má milujúceho manžela, malé dieťa a je na vrchole smotánky bez toho, aby sa tam dostala vďaka škandálom. Preto ju veľmi zarazí, ak jej priatelia oznámia, že jej manžel sa stýka s cudzou staršou ženou, dokonca vdovou, ktorú nielenže súkromne navštevuje, ale dokonca jej aj prispieva nemalou čiastkou peňazí.

Dostojevskij, Fiodor Michajlovič: Netočka Nezvanovová

Hneď na začiatku upozorňujem, že recenzia môže textovo vyznieť inak, ako väčšina mojich recenzií - vychádzam totiž zo svojho čitateľského denníka a doňho sa píše trochu inak. ;)

Príbeh sa začína opisom života Netočkinho otca Jefimova. Dôvod, prečo Netočka začína svoj príbeh príbehom Jefimova je jednoduchý - chce, aby čitateľ pochopil kto Jefimov je a nedal sa ním oklamať tak, ako väčšina hlavných postáv.

Jefimov je hudobník, nanešťastie nie tak slávny a talentovaný, ako si sám o sebe myslí. Neustále sa ponosuje na svoj život, na to, ako mu nikto nedáva priestor na zažiarenie jeho virtuozity, doslova všetkých v okolí obviňuje za svoj neúspech a nechce si priznať pravdu - že je alkoholik, parazit, lenivec a že si o sebe príliš namýšľa.