štvrtok, 8. januára 2015

Poe, Edgar Allan: Tajomstvo Márie Rogêtovej

"- Zase taký váš čudácky vrtoch, - povedal prefekt, ktorý zvyčajne nazýval "čudáckym" všetko, čo presahovalo jeho chápavosť, a preto žil uprostred celej légie "čudáckych" veci." (124)
Tajomstvo Márie Rogêtovej je pôvodne názov jednej z Poeových detektívnych poviedok po ktorej túto zbierku pomenovali. Vyšla v Mladých letách v roku 1959 k príležitosti 150. výročia narodenia autora a 110. výročia jeho smrti. Sedem poviedok vybrali z anglického originálu The Complete Tales and Poems of Edgar Allan Poe.

_

Túto zbierku by som rozdelila na dve skupiny. Tri majú spoločnú tému mora a oceánu, štyri sú detektívky.
"Tak je to, keď človek ide priveľmi do hĺbky. Pravda nie je vždy na dne studne. Myslím, že v dôležitých veciach je väčšinou práve na povrchu. Hĺbka je v údoliach, kde ju hľadáme, a nie na temenách pohorí, odkiaľ ju vidíme." (44) 
"Okolnosť, ktorá by sama o sebe nebola dôkazom totožnosti, stáva sa v zhode s inými okolnosťami istotou." (94) 

Vo víre Maelstömu (1841)
Krátka poviedka je doslovne o tom, čo názov hovorí – miestny rybár sa dostane do morského víru zvaného aj morské oko. V poviedke nie je prvoradý dej, ale opis, ktorý sa Poeovi ozaj podaril. 

Dvojnásobná vražda v ulici Morgue (/Vraždy v ulici Morgue, 1841)
Arthur Conan Doyle mal dvojicu Sherlock & Watson, Edgar Allan Poe má Dupina a jeho priateľa (nie v tom, ehm, zmysle), ktorý vystupuje hlavne ako sprievodcom deja. Dupin má vyšetrovaciu metódu založenú na analytickom myslení a logických predpokladoch – všetko vysvetľuje svojmu priateľovi a čitateľ má pocit akoby čítal jeho myšlienky, ktoré sú mu adresované.
Vražda, Paríž, Dupin, obyčajná vražda a Poeho nezvyčajné zauzlenie. 

Tajomstvo Márie Rogêtovej (1842-1843)
Druhá detektívka, ktorej záhadu vám bude odkrývať Dupin. Poe sa pri nej nechal inšpirovať skutočnou záhadnou vraždou, ktorá sa odohrala v New Yorku. Citáty z novín opisujúce odhady nad smrťou Márie boli skutočne uverejnené. 
Poe svoju poviedku premiestnil do Paríža a mená denníkov jednoducho premenoval. Písal ju mimo centra diania (preto pracoval s novinovými článkami) a v dej dotváral na základe vlastných teórii. Mená skutočných ľudí premenoval tiež, a sám sa vložil do svojho hlavného charakteru tejto poviedky – Dupina. Poviedku písal a dopísal ešte pred zverejnením všetkých okolností vraždy.
Paríž. Krásne dievča mŕtvo pláva na hladine Seiny. Dupin.

Odcudzený list (/Ukradnutý list, 1845)
Dupin znova pomáha prefektovi parížskej polície. Tento krát ide o ukradnutý list s pikantným obsahom, ktorý by mohol poškodiť česť významnej osobnosti. A Dupin znova skóruje.

„Ty si to!“ (/Vrah si ty!, 1844)
Rozlúštenie vraždy bohatého muža a prekvapivé odhalenie vinníka. Posledná čisto detektívna poviedka v zbierke, oproti predchádzajúcim kratšia a bez Dupina. Poe v nej síce nikoho nezamuruje do starej vínnej pivnice, ale s vínom to bude mať veľ spoločného. 

Rukopis nájdený vo fľaši (1833)
Práve túto poviedku som si po prečítaní zaradila k tomu najlepšiemu, čo som doteraz od Poea čítala. Vďaka búrke na mori sa hlavný rozprávač príbehu ocitá na lodi s prastarou posádkou, ktorá si to mieri rovno do ničoty. 

Podlhovastá debna (1844)
Dvaja starý kamaráti sa stretnú na ceste do New Yorku. Jeden z nich si domov odnáša pofidérnu drevenú debnu o veľkosti človeka. Tak ako jeho kamarát, začnete tušiť čo by v truhle mohlo byť. Koniec je samozrejme poeovský, takže nič nie je tak úplné isté ako sa na prvý pohľad zdá.
"Skrátka, nestretol som sa dosiaľ s matematikom, ktorému by sa dalo dôverovať ďalej ako po druhú odmocninu..." (138)
_

Moje čitateľské svedomie už dlhšiu dobu trápil počet neprečítaných kníh, ktoré sa nachádzajú či už v našej domácnosti alebo u starých rodičov. Keď sme išli na všetkých svätých ku babke, rozhodla som sa nechať čítačku, prípadne rozčítanú knihu doma – a vybrať si niečo z kníh, ktoré okupujú tamojšie poličky.

Prekvapilo ma, keď som tam objavila zbierku poviedok od Poea. Knižka mi bola sympatická hneď na prvý pohľad – vyšla v edícii Knižky do vrecka a je naozaj „šikovná“. Mám rada dlhé príbehy, ale neobľubujem ich knižnú hrúbku. Túto som zo sebou mohla vláčiť kdekoľvek.

Trochu som sa obávala staršieho prekladu, ale nakoniec som bola veľmi spokojná. Archaizmov bolo ozaj málo, takmer vôbec a poviedky sa čítali plynulo. Výber poviedok bol ako šitý pre mňa, keďže som doteraz ani jednu z nich nečítala (a to už mám za sebou väčšinu Poeho poviedok), radila by som ich však do iného poradia. Prechod z Vo víre Maelströmu do detektívnych poviedok až tak úplne nesedel – za Maelströmom by sa hodil Rukopis nájdený vo fľaši, na ktorý by mohla nadviazať Podlhovastá debna a následne detektívne poviedky.

Poea mám rada, ale nemám už dvanásť. Vtedy som bola nadšená každou jeho poviedkou, teraz sa mi už niektoré páčia viac, iné menej.  Pri Dupinových úvahách, vysvetľovaní a objasňovaní som sa cítila akoby som čítala jednu veľmi dlhú matematickú logickú úlohu. Poe nepíše dlhé príbehy, ale poviedky s Dupinom by mohli byť rozpísané do dĺžky a menej pasívne. 
V Odcudzenom liste mi prišla postava aj poviedka príliš nečinná – hľadá sa dôležitý list, ale čitateľ dostane len dialóg Dupina s prefektom a Dupinove denníkové rozprávanie o tom ako list našiel. A Dupin samozrejme počas celej poviedky sedí v kresle. A na druhej strane je tu Vo víre Maelströmu a perfektné opisovanie prírodného živlu, ktoré vám oči prilepí k riadkom príbehu.

Áno, Poe rád využíva opisy, ale viac ako v detektívkach mi sedia v jeho „hororových“ príbehoch, ktoré sú ešte okorené tajomnom a mágiou. Čitateľ, spomni si na Jamu a kyvadlo
Preto sa mi z tejto zbierky najviac páčil Rukopis nájdený vo fľaši – celý ten nápad s posádkou, hlavná postava, ktorá sa obáva o svoj život, nevie čo ju čaká. 
To je pre mňa Poe.

Aj Vám sa tak páči tá obálka? :)

z anglického originálu The Complete Tales and Poems by Edgar Allan Poe, The Modern Library, New York, 1938
poviedky vybrala Helena Dzurillová
preložila Ada Kuzmány-Bruothová
ilustroval Ján Lebiš
Mladé letá, 1959
náklad 15 270 výtlačkov

11 komentárov :

  1. Tie citáty sú luxusné. Konkrétne ten o matematike ma naozaj dostal! :) Nikdy som od neho nič nečítala, mám ho v mozgu radeného ako depresívneho ala Kafka - autora, ale ako vidím, tak tie citáty hovoria niečo trošku iné.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. On nie je depresívny, má takú svojskú atmosféru a ani si ho nijak nespájam s Kafkom - ok, sú tam prvky existencializmu v tých strašidelnejších poviedkach, ale Poe píše príbe, Kafka pocity. Aspoň tak to vnímam. :)
      A Kafka je super! :D

      Odstrániť
  2. no ja vzdy siahnem rada po jeho hororovych poviedkach...z niektorych ma doteraz mrazi...ako Berenikine zuby... mne pride Poe ako jeden z tych spisovatelov, po ktorych si nepamatas dej, iba tie otrasne pocity xD ako od Kafku xD

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ach, prečo sa vám tí dvaja spájajú dokopy? :D
      Berenikine zuby som ešte nečítala, musím to tento rok napraviť... Idem na jeho tvorbu postupne - ale neviem, už si začínam všímať rozdiely čo sa týka kvality jeho diel. Trochu ma to štve, mala som ho komplet prečítať, keď som mala 13. :D

      Odstrániť
    2. haha xD AZ TERAZ som si precitala prvy komentar a uvedomila si, ze sme obe spolu spomenuli Kafku... no... myslim, ze je to tym, ze obaja pisu tak sugestivne, ze je len tazke nenechat si atmosferu ich diel zaliest pod kožu. A niekedy pocity prevyšuju dej.

      Odstrániť
    3. Vieš čo, pri týchto Poevých detektívnych poviedkach bola absencia emócie > dej, možno preto mi až tak nesadli. Super, že som sa k tomu teraz s tvojou pomocou dopátrala. :)

      Asi si dám ako jednu z čitateľských misií objavovanie autorov, u ktorí prevyšujú emócie a opisy nad dejom.

      Odstrániť
    4. Berenikine zuby? No, dámy, už len ten názov ma desí :))

      Odstrániť
    5. Bolo to sucast zbierky, ktora sa tusim volalaaaa...ehm... Cierny Kocur... ale ruku do ohna za to nedam xD

      Odstrániť
    6. Nevadí, mne práve stačí hoc aj jedna poviedka od neho - veď už sa mi míňajú :/

      Odstrániť
  3. Ty ilustrace jsou naprosto kouzelné. Celá atmosféra všech těch fotek knížky je kouzelná. A ano, i mně se ta obálka hrozně líbí.

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Ako pozerám na tú fotku, aj to písmo na obálke sa mi páči ;D

      Odstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.