Adichie, Chimamanda Ngozi - We Should All Be Feminist

Feminizmus, feministka - pojmy, ktoré som doteraz obchádzala. Boli mimo môjho záujmu, možno aj kvôli tomu ako sú vnímané. Vysmievačný, odsudzujúci alebo agresívny tón - práve nimi bývajú vyslovované. Vedela som o nich pramálo, mala som len letmú predstavu o predstave o čom by mohli byť (a to skôr z negatívnych reakcií na ne). Neodsudzovala som ich, nevedela som o nich poriadne nič a som rada, že úvodom do tejto tematiky a prúdu bola pre mňa knižná publikácia We Should All Be Feminist, napísaná miernym tónom, logicky vysvetľujúc a informujúc.

We Should All Be Feminist je približne päťdesiat stranový esejový prepis autorkinho rozprávania na TEDx, ktorého témou bol 'Feminizmus dnešných dní'. Na konkrétnych príbehoch zo svojho každodenného života nám vykresľuje feminizmus. Práve kvôli tejto jednoduchosti a osobným skúsenostiam má esej hĺbku a silu. Autorka pochádza z Nigérie, neskôr odišla do Ameriky študovať na vysokú školu a momentálne žije striedavo v Amerike a v Nigérii. Preto sú niektoré z jej skúseností priamo previazané s Nigériou a postavením ženy v danej spoločnosti - ale v každodenných situáciach.
Po prečítaní ma prekvapilo, ako na mňa esej zapôsobila. Začala som uvažovať (heuréka!) o tom, koľko vecí sa naschvál prehliada alebo akceptuje len preto, že sú stereotypne zaužívané.
Najviac ma zaujala pasáž, v ktorej rozoberá výchovu - ako sú dievčatá vedené k tomu, aby sa starali o mienku iných a chlapci taktiež, ale v smere aby neukazovali slabosť. S časťou o varení zľahka nesúhlasím - súhlasím ak myslí dnešnú dobu, historicky však malo opodstatnenie, že sa žena starala o domácnosť. Viac vám už nenapoviem, predsa len je esej vcelku krátka avšak ideálna, ak chcete vedieť o čom je feminizmus, predstavuje taký úvod a zároveň zhrnutie v každodennosti.
Ak by som mohla, zaradila by som ju medzi povinnú literatúru a to nielen na stredných školách, lebo je určená pre všetkých. Keď sa v téme už pohybujete, asi vám nič prekvapujúce nepovie, ale aj tak sa vám pravdepodobne bude páčiť.

Na záver pripájam odkaz na jej Ted Talk, ktorý si môžete bezplatne pozrieť a vypočuť (mne viac vyhovovala esej).

Autorkino vôbec nie jednoduché meno vám môže znieť povedome, nedávno jej v Hoste v českom preklade vyšla kniha Amerikána. V slovenskom preklade by mala vyjsť vďaka vydavateľstvu Absynt koncom októbra tohto roku.

Tučková, Kateřina: Žítkovské bohyně

Bohyne z oblasti Žítkova – ženy, ktoré majú moc a s pomocou Božou bohujú. Liečia pomocou byliniek nielen fyzické problémy ale aj psychické, budúcnosť predpovedajú z liateho vosku a odklínajú prekliatych. Ich moc, ktorá je u každej z nich špecifická sa dedí ženskými rodovými líniami, ktoré zväčša spájajú tragické osudy.

Kateřina Tučková píše o bohyniach, ženách ktoré sú skutočným fenoménom Bielych Karpát. Príbehy viacerých bohýň prináša na posadí života hlavne hrdinky Dory – poslednou bohyňou, ktorá nebohuje. V mladosti pocítila aké tragédie vie táto moc so sebou priniesť. Dora píše o bohyniach vedeckú prácu, chce očistiť ich meno a vzdať im hold. Informácie o týchto ženách nachádza už v miestnych mestských krvných kronikách, kde boli bohyne neraz trestané či vedené ako čarodejnice. Omnoho neskôr, počas druhej svetovej vojny, Nemci vytvorili špeciálne Hexenkomando, ktoré tieto ženy a ich schopnosti potajme skúmalo. Práve zo správ, ktoré o nich viedli sa dozvedá Dora viac o osudových príbehoch bohýň. Vďaka nemeckej náklonnosti a ľpení na tradíciách ich neskôr Štb vedie ako nepriateľov režimu. Dorine spomienky spolu s novými informáciami z práve čerstvo sprístupnených správ začínajú rozpletať klbká tajomstiev, ktoré ovplyvnili ľudí v Dorinom živote.

_

Nebudem dlho chodiť okolo horúcej kaše – po prečítaní tejto knihy radím Žítkovské bohyne k tým najzaujímavejším knihám, ktoré vznikli v okolí. Téma je originálna a nevšedná, príbeh má základ v miestnej histórii a tradíciách, spracúva ozajstný fenomén. 

Ide o prvú knihu s pod pera Tučkovej, ktorú som čítala a príde mi, že autorka vie veľmi dobre narábať s reáliami. Správy Hexenkomanda a ŠtB, ktorými bol príbeh prepletený z môjho pohľadu vyzdvihli dielo do určitej jedinečnosti. 

Pravdepodobne zniem veľmi nadšene, čo nie je úplne pravda. Oceňujem originalitu tohto diela, jeho čítavosť, ale všetko má svoje ale. Kde končí skutočnosť a kde končí príbeh? Nevedno. Fakt, že hlavná hrdinka píše o bohyniach vedeckú prácu v tomto vytvára ešte väčší zmätok. Mám menší problém, keď beletria pracuje s históriou a autor v nej manipuluje ľuďmi, poprípade dotvára skutočnosti. Ak by bohyne v skutočnosti neexistovali, moje čitateľské svedomie by bolo spokojnejšie – a lenivejšie, nemuselo by sa tým zaoberať.

Napriek svojej objemnosti sa kniha číta rýchlo. Skoky v čase ak čítate kontinuálne nie sú problémom, tým začínajú byť až keď knižku na čas odložíte. Predsa len sú v knihe rozprávané príbehy viacerých bohýň, ktoré sú často rodinne poprepájané, čo môže viesť sem tam ku zmätku (ak ste teda knihu odložili) a práve pri tejto knihe by som ocenila, keby na konci boli rodostromy.

Celkovo sa mi kniha páčila, obsahovo (možno práve tými pozorovacími správami z minulého storočia) a zaradila by som ju ku knihám, ktoré by som chcela mať vo svojej domácej knižnici. Taktiež ma zaujala zmienka o Hexenkarthotek.

_

Na záver by som spomenula, že kniha bola divadelne spracovaná a v budúcnosti sa chystá aj film. V roku svojho vydania získala Cenu Josefa Škvoreckého (2012) a Kosmas cenu čtenářů v rámci  Magnesia litera (2013).

V roku 2013 boli v ČR Žítkovské bohyne ževraj najpožičiavanejšou knihou miestneho autora - a hoci je rok 2017 a som v Bratislave, tiež som na knihu musela v knižnici čakať.

Žítkovské bohyně

Kateřina Tučková

450 strán

pevná väzba

vydavateľstvo Host

2012

Han, Kang: The Vegetarian

"Štýlom pripomína Kafku a Murakamiho."
Priznám sa, že spisovateľku Hang Kang som si všimla len nedávno, vďaka jej dielu The Vegetarian, ktoré sa dostalo do pomysleného popredia čitateľského sveta. Knihy od Kafku a Murakamiho mám rada, preto som neváhala a knihu si prečítala. Nielen preto, že mám slabosť na Južnú Kóreu, ale aj preto, že autori z týchto ázijských končín k nám ťažko prerážajú, čo sa stále viac ukazuje ako veľká škoda.

"I had a dream." - vysvetlenie Yeong-hye manželovi, prečo je všetko drahé rôzne mäso povyhadzované z chladničky a mrazničky, pripravené na vyhodenie.

Kniha rozprávajúca príbeh Yeong-hye je rozdelená do troch častí. Každá z nich je z pohľadu iného blízkeho rodinného príslušníka, s tendenciou tematicky sa prehlbovať.

/Prvá časť je z pohľadu manžela, ktorého žena sa rozhodla stať sa vegetariánkou (Yeong-hye nejedla ani vajíčka a mliečne produkty, takže vegánkou). Pre nás nič nezvyčajné, pre východnú kultúru, ktorej jedlá takmer vždy obsahujú mäsitú časť šok.
Manžel predstavuje juhokórejský dav, pre ktorého je vegetariánstvo tak nezvyčajné a výstredné, že samo slovo pôsobí ako nadávka. Nevie sa s novou stránkou svojej manželky zmieriť, správa sa ako dieťa a po pár dňoch už žaluje svojím svokrovcom, že ich dieťa je divné, nech s ním (pomyslene) spravia nápravu a správa sa ako nespokojný zákazník, ktorý svojej žene nechce porozumieť, ba priam akoby ju chcel reklamovať lebo nezapadá. Manželkine námietky, že má nočné mory, z ktorých vychádza jej nechuť k "živej" potrave úplne obchádza.

/Druhú časť rozpráva manžel sestry Yeong-hye, umelec, ktorý v Yeong-hye a jej materskom znamienku ("Mongolian mark") začne vidieť inšpiráciu a v rámci jeho tvorby sa mu stáva múzou. A nielen ňou, ale aj objektom túžby. Yeong-hye vníma ako objekt, jej zhoršený psychický stav ho nezaujíma, nesnaží sa jej pomôcť a vonkoncom sa jej nesnaží porozumieť. Ale aspoň má viac citu než jej ordinárny manžel.

/Tretia, finálna časť, je z pohľadu staršej sestry. Tá sa od začiatku Yeong-hye snaží pomôcť, porozumieť, ale pridlho nechápe. Je uväznená v krátkozrakom pohľade na sestrin problém. Až výčitky svedomia, že nemohla zabrániť zhoršujúcemu sa stavu ju privedú k správnemu zamysleniu sa v samom jadre vlastného vnútra.

Yeong-hye v knihe dostáva hlas len v rámci pohľadu troch osôb reprezentujúcich spoločnosť, priemernosť, povrchnosť a ignoranciu. Jej príbeh si vyskladáte. Príbeh o tom, ako sa pomaly v človeku stráca ľudskosť, ako o ňu prísť vlastným pričinením...
Neviem, či sama Han Kang vie, koľko tém dokázala vo Vegetariánke otvoriť. Ako autorku aj človeka ju nepoznám, možné to je, ale taktiež je možné, že tam vidím aj to, čo tam byť nemusí a nie je.

Knihu vám odporúčam, je nevšedná a tak veľmi nezapadá do toho, čo sa práve vydáva, že pre čitateľa pôsobí veľmi sviežo. A hlavne, patrí k tým, po prečítaní ktorých sa zamyslíte a dumáte. Zanechá vo vás ozveny.
"Mala som ju prečítanú za deň." - áno, dá sa to, kniha má okolo 200 strán, viete je prečítať za deň, ale nerobte to prosím. Rozložte si ju aspoň na jednu časť za deň, prehĺbite tým svoje myšlienky o nej, položíte si viac otázok, ktoré vám prídu zaujímavé.  Nesnažte sa hneď odsudzovať postavy, neľutujte hneď Yeong-hye. Možno práve tým, že svoj príbeh nerozpráva priamo, viete sa najprv na ňu pozrieť zvonka pomocou iných postáv (hoci aj povrchovo) a až po všetkých troch častiach si vyskladať svoj vlastný pohľad na ňu. A aj vegetariánstvo, psychické "poruchy" a mnoho ďalšieho, čo z Vegetariánky vychádza.

Angličtina je ľahko stráviteľná, nebojte sa jej.

A až takto nakoniec - ospravedlňujem sa, ale neviem ako sa skloňujú kórejské mená, preto sú niektoré vety veľmi divno sformulované. 

The Vegetarian
Han Kang
192 strán
e-kniha

LaFevers, Robin: Grave Mercy

His Fair Assassin je jedna z tých knižných sérií, ktoré sa k nám (za doby temna voči fantasy) nedostali, pričom v anglicky čítajúcom svete sú známe.

I stare at him coldly. "I do not care for needlework." I pause.  

"Unless it involves the base of the skull.” 

Dej sa odohráva v Brittany (inšpirované Britániou), koncom 14.storočia. Krajina je po vojne s Francúzskom oslabená, šľachta sa rozdeľuje v boji o moc na dve skupiny a na trón má zasadnúť vojvodkyňa, ktorá je ešte len dieťa.

V dobe temna má ľudský život menšiu hodnotu než zlatá minca a preto Ismae neprekvapí, keď ju otec predá za 3 zlatky hlúpemu farmárovi. Nie je totiž jeho dcérou, ale dcérou sv. Mortaina, jedného z 9 božstiev, ktoré sa zvyknú z času na čas poprechádzať po reálnom svete a okrem ich svätských úloh aj splodiť potomkov so smrteľníkmi.

Zhodou náhod je Ismae uštrená od potupnej budúcnosti a dostáva sa do rádu sv. Mortaina, ktorý vedú jeho dcéry. Ide o mníšky-asasínky, ktoré sa v kláštore učia smrteľným umeniam, aby neskôr mohli vykonávať Jeho vôľu.

Po rokoch výcviku a vzdelania Ismae vyšlú na kráľovský dvor – odhaliť sprisahancov voči vojvodkyni, ochranovať vojvodkyňu a popritom spĺňať úlohy rádu a Jeho nie sú vo svete prepletenom intrigami veľmi jednoduché.

“So.... You are well equipped for our service.' 

'Which is?' 

'We kill people.” 

Clarke, Cassandra Rose: The Assassin's Curse

Piráti, mágia, hlavná hrdinka, ktorá nie je žiadna cintľavka a nájomný vrah... A už som namotaná.

Annana je pravé dieťa pirátov – jej snom je mať vlastnú loď s posádkou, ktorá by sa plavila pod vlajkou Pirátskej Konfederácie. Cestu k jej vysnívanej nezávislosti jej ide prekaziť plánovaný sobáš, ktorý má posilniť pirátske klany na oboch stranách.
Nastávajúci? Nesympatický. Riešenie situácie bez toho, aby sa niektorý z klanov neurazil? Žiadne prijateľné. A tak sa Annana uchýli k tej najzákladnejšej veci, ktorú ovláda každý pirát – úteku. Vie, že cesta ku vlastnej lodi sa jej vďaka úteku takmer znemožní a že si v Konfederácii vyrobí veľa nepriateľov, ale nemieni sa plaviť pod „manželom“, ktorý si ani nedokáže vydupať vlastnú vlajku.
Nanešťastie rodičia jej nastavajúceho neberú jej útek až tak vlažne a najmú si vraha, asasína, ktorý je Annane za pätami.

(a tu nastáva v knihe zlom, doteraz to bolo také nemastné-neslané, jednoducho prvotina, a od tohto momentu ma to začalo baviť)

Naji je vycvičený asasín, využívajúci ľuďmi odcudzovanú mágiu krvi. Tak ako on sleduje Annanu, jeho sledujú obyvatelia Hmiel – neľudia, ktorý raz za čas preniknú do normálneho sveta. Keď sa Annana, Naji a obyvateľka Hmly stretnú na jednom mieste a Annana omylom zachráni nášho asasína, vznikne Neprekonateľná kliatba – ktorá znemožňuje Najimu aby Annanu zabil, dokonca ho núti ju ochraňovať a spôsobuje mu bolesť, ak sa Annana ocitne v nebezpečenstve alebo sa od neho vzdiali. Čo je pomerne často, keďže ide o čistokrvnú pirátku...
A tak Annana a Naji utekajú pred rozzúrenými „svokrovcami“, ďalším asasínom a popritom hľadajú spôsob, ako sa zbaviť kliatby.

-

Zjavne neviem byť stručná, čo ma mrzí, keďže to znamená menej čitateľov tohto článku.
Osobne mám slabosť na knihy s pirátskou tematikou (možno som nimi ešte neprejedená, lebo sa vyskytujú pomenej, ale milujem ich už od detstva). The Assassin's Curse som čítala počas tohtoročných horúčav a celkovo sa mi k letu hodila. S angličtinou som nemala žiaden problém, je to taký ten level, že zvládate bez problémov a užijete si aj dej.

Radím vám ju čítať zarovno s druhým dielom, lebo prvá stránka druhej knihy dejovo ihneď nasleduje po poslednej z prvého dielu. Čo je trochu škoda, lebo práve vďaka nejasnému koncu môže odradiť pomerne veľa čitateľov. V tomto prípade to pôsobí dojmom, akoby autorka napísala dobrý román, ktorý sa vydavateľ kvôli objemu rozhodol rozložiť do dvoch zväzkov. Začiatok je kostrbatý, lebo autorka sa snaží vysvetliť svet, ktorý stvorila. Akonáhle sa na scéne objaví Naji, začína sa dej a priznám sa, knihu som prečítala na jeden krát. A nasledujúci deň som musela siahnuť po pokračovaní...

Niektorých kniha nadchla, iný ju majú za fantasy-pirátsky priemer a ja sa v tomto prípade prekvapivo prikláňam k prvej skupine. Je to ten typ, že vám buď sadne alebo nie – určite jej však dajte šancu, nepristupujte k nej s megaveľkými očakávaniami, pretrpte chvíľu ten kostrbatý začiatok a zistíte, že ste našli knihu, ktorá sa vám k letu jednoducho hodí a do ktorej sa začítate.

Ja som si Annanu a Najiho obľúbila, už len preto, že Annana ako hlavná hrdinka má svoj názor, svoj cieľ a osobitú povahu, nikoho nepotrebuje k prežitiu a Naji... Je proste über-cool.

Nevedela som sa rozhodnúť len pre jednu fotku...

Neill, Chloe: Some Girls Bite

Upírčina. Rozhodne však nie „ďalšia upírčina“...

V CZ vyšlo pod názvom Holky někdy koušou.

Merit viedla pomerne pokojný vysokoškolský život, dokým... Ju raz v noci nepokúsal upír. Klasika. Nanešťastie sa z Merit napil len trošku, dokým ho nevyrušil iný krvisaj. Nevypil z nej dostatočne veľa aby ju premenil, ani aby ju zabil. Merit začína pomaly a bolestne umierať. Upír-vyrušiteľ stojí pred nepríjemným rozhodnutím – má ukončiť jej utrpenie a zabiť človeka alebo ju má premeniť? Ako vodca z jedného z popredných upírskych domov si nemôže dovoliť ľudskú obeť zavraždenú upírom, nieto ešte na vlastnom území...

Merit prekoná premenu a ocitá sa medzi bývalými ľuďmi, ktorí boli vybraní z pomedzi veľkej skupiny uchádzačov o upírstvo. Ona si však svoj nový druh, iné bydlisko, kopec storočných spoludomovníkov a poddanskú pozíciu neprosila.

Krištúfek, Peter: Ema a Smrtihlav

"Ema liebt die Sonne. NIVEA."
stojí pod fotografiou v časopise, ktorý drží malý Šimon.

Šimon má to nešťastie, že sa narodil do nesprávne zloženej rodiny v nepriaznivých rokoch. Mama je Židovka, otec Čech. Oslavuje židovskú sobotu, aj kresťanskú nedeľu - ak by nešiel do kostola, nedostal by obed.
Prichádza vojna, s ktorou odchádza Šimonova rodina. Otec je Čech, musí sa vrátiť do Česka. Matka odchádza so Šimonovým mladším bratom, ktorý má to šťastie, že nevyzerá ako Žid. A Šimon sa dostáva do Podunajských Biskupíc, do stodoly jednej starej pani...

Nesmie zo stodoly vychádzať, vyčkáva. Jeho jedinou zábavkou sú staré časopisy a pozorovanie mŕtveho motýľa Smrtihlava. Odlúčenie a samota prebúdzajú v Šimonovi fantáziu, ktorá preňho začne splývať s realitou - a skrz kľúčovú dierku pozerá na príbeh Emy, ktorá má rada slnko a generála Smrtihlava, ktorý sa snaží na Emu zapôsobiť.
-

Rowell, Rainbow: Attachments

Príbeh pre všetkých miernych stalkerov... Áno, myslím tým aj teba.

Eleanor & Park, Fangirl - to sú tituly dvoch kníh, ktoré autorku Rainbow Rowell preslávili naprieč knižným youang adult žánrom a ktoré ju zaviali aj do našich končín. Ale aká je jej prvotina nesúca názov Attachments, ktorá je určená pre trošku starších čitateľov?

Lincoln sa vo svojom živote doslova zasekol. Vysokú školu, ktorej štúdium mal rád, práve doštudoval; priateľku, odkedy mu Sam v prvom ročníku zlomila srdce nemal, matka je naňho citovo naviazaná, preto sa nemôže len tak ľahko odsťahovať/osamostatniť a navyše neznáša svoju novú prácu.

Píše sa rok 1999, firmy začínajú používať na pracoviskách e-mailovú poštu a Lincolnova práca spočíva v jej kontrolovaní. Zamestnanci miestnych novín ju totižto používajú skôr na osobné než na pracovné účely. Ak použijú niektoré z červených zakázaných slov, e-mail sa ocitne v Lincolnovej schránke.
Čítanie často krát súkromných správ je Lincolnovi proti srsti. Nepáči sa mu, že je platený za zasahovanie ľuďom do ich súkromia.

Mead, Richelle: Pokrevní pouta

Ku spin-offu mojej obľúbenej série som pristupovala rozpačito - Vampýrsku akadémiu mám rada, ale inou sériou (Succuba) spod pera tejto autorky som bola mierne... znechutená. A ako je to s touto sériou? V sobotu večer som si začala čítať 1. diel ako eknihu, v nedeľu večer som mala rozčítaný už štvrtý diel...

Dej príbehu sa odohráva vo svete, v ktorom okrem ľudí prežívajú aj iné neľudské rasy. Morojovia - rodení upíri, ktorí sú vďaka svojej neveľmi dobrej fyzičke závislý na rase dhampýrov (=potomok moroja s človekom, ktorý nepije krv, neovláda mágiu, ale je fyzicky zdatnejší ako človek). Obe tieto rasy spolupracujú, aby prežili útoky Strigojov - upírov, ktoré sa dali na zlé chodníčky a ktorí už nemajú veľa spoločného s mysliacimi bytosťami.

Pokrevní pouta sú príbehom Sydney Sageovej, ktorá patrí k tajnej organizácii alchymistov. Jej úlohou - ako každého správneho alchymistu - je dozerať na to, aby sa ľudia nedozvedeli o upíroch ani ich miešancov; a taktiež ich pred touto rasou chrániť.

Lebo upír je to najneprirodzenejšie stvorenie, aké sa na tomto svete nachádza. Je bez duše, nečistý, využíva mágiu, ktorá nie je prirodzená a je jednoducho ako tvor každému alchymistovi odporný.

Sydney, ktorá stratila v ráde dôveryhodnosť, je v značnej nemilosti. Zachrániť ju môže len prijatie na tajnú úlohu, v ktorej ide o ochranu členky kráľovskej morojskej rodiny. Jill sa musí dostať ďaleko od kráľovského dvora a keďže alchymisti ju potrebujú v rámci svojej a morojskej politiky nažive, posielajú dvoch podobne starých alchymistov aby sa zúčastnili tejto misie.

Pre Sydney je to však šanca na očistenie svojho aj rodinného mena, možno posledná záchrana pred hroziacim nápravným strediskom alchymistov. Ak by totiž odišla do nápravného centra, úlohu rodinnej alchymistky by musela prevziať jej mladšia sestra Zoe. Sydney chce Zoe pred týmto ochrániť, lebo už dávno zistila, že akonáhle získate tetovanie na tvár v podobe zlatej ľalie a stanete sa pravým alchymistom, stratíte seba samého a stanete sa nástrojom v rukách iných.

Keďže upíri nepovedali alchymistom všetky dôležité informácie, z jednoduchej operácie sa ihneď stáva niečo viac. Skupinka upírov, dhampíra a dvoch alchymistov, ktorí sa od detstva navzájom neznášajú veci ešte viac komplikuje...

Handler, Daniel: Why We Broke Up

Keď názov obsiahne celý dej knihy...

Ed je kapitán stredoškolského basketbalového družstva, Min žije vo svojej vlastnej realite, v ktorej kde sa prelína skutočnosť s okamihmi zo starých filmových trhákov. Každý vie, že sa k sebe nehodia, že im vzťah nevydrží a že sa rozídu tak rýchlo ako sa dali dohromady.

Dôvod rozchodu prekvapí len samotnú Min, ktorá po čase odloží svoje ružové okuliare a pošle Edovi škatuľu plnú spomienkových predmetov, vďaka ktorým zadefinováva ich už neexistujúci vzťah. Ku každému predmetu prikladá sprievodný list, keďže Ed nikdy nevedel, na čo Min ozaj myslí. Pravdepodobne si Ed tieto spomienkové smeti ani nepamätá.

Nedá sa poprieť, že Ed Min miloval. Ani, že Min nenašla v Edovi zaľúbenie. Why We Broke Up je však o tom, ako rozchod tohto vzťahu začal už na prvom rande hlavných hrdinoch, o tom, že byť s človekom, ktorý nevie na čo myslíte, ktorý má iné záľuby a iné okruhy priateľov, samotné iné zmýšľanie je... Že takýto vzťah nie je udržateľný.

Brighton, Lori: The Mind Readers

Keď príbeh je presne o tom, čo je napísané v názve

"But if there was one thing I'd learned early on in life it was that normalcy, as we thought of it, didn't exist. It was amazing and frightening what humans were capable of."

Predstavte si, že máte nadanie, vďaka ktorému dokáže meniť budúcnosť. Ovplyvniť svoje okolie. Zachrániť ľudské životy. 

Cameron tento dar má – vie čítať myšlienky, takisto ako jej stará mama. Na prvý pohľad nadanie, na druhý prekliatie. Vedieť, čo si všetci vo vašom okolí myslia nie je prechádzka ružovou záhradou. Ľudia často krát klamú do očí, navonok sa pretvarujú a jedine ich myšlienky sú pravdivé a kruté. 

Povedať či nepovedať čašníčke, že muž sediaci blízko vás chce prepadnúť kaviareň? Cameron vie, že dokáže ovplyvniť chod udalostí, avšak za vysokú cenu. Znova by sa dostala do kolotoča plného vysvetľovaní, kvôli ktorému sa musia tak často sťahovať. Ľudia majú tendenciu pýtať sa nepríjemné otázky, nie ďakovať. Svoje tajomstvo im nemôže prezradiť a preto pôsobí skôr ako spolupáchateľ než záchranca.

I kill her...

Počuje výraznú myšlienku v dave obklopujúcom mŕtvolu neďaleko študentmi obľúbeného podniku. Mŕtvolu dievčaťa, ktoré Cameron poznala.

Udalosti sa dajú do pohybu a Cameron sa naskytne príležitosť dozvedieť sa niečo viac o svojom nadaní a schopnostiach. Odpovede, ktoré jej stará mama nechce dať, jej zrazu môže dať niekto iný. Môže ale dôverovať ľuďom, ktorý dokážu nielen čítať, ale aj manipulovať s myšlienkami iných?

 "He might be some sort of secret agent, but unless he was Harry Freaking Potter, there was no way he could get us out of this situation."

Nix, Garth: Lirael

Hneď na úvod Vás upozorním – druhý diel Starého kráľovstva nadväzuje na prvý veľmi voľne. Dej sa posunul o dvadsať rokov a Sabriel s Prubířem už nie sú hlavnými hrdinami príbehu. Jednoducho nás autor posunul o generáciu ďalej.

___

Lirael vyrastá v Ľadovci obývanom Clayrami – veľkým spoločenstvom žien, ktoré dokážu pomocou Zraku nazerať do budúcnosti. Zrak je ich vrodeným darom, ktorý im neukazuje úplnú budúcnosť, lež len určité útržky. Aby mohli čo najefektívnejšie predpovedať nastávajúce udalosti, žijú spolu a útržky spájajú.

V krídle obývanom deťmi čakajúcimi na prejavenie daru žije len jedna pomaly dospelá dievčina – Lirael, ktorá je úplným opakom správnej Clayry. Nielen výzorom, ktorý zdedila po jej neznámom otcovi, ale aj absenciou Zraku. Nikto netuší, prečo sa u nej Zrak doteraz neprejavil. Matka jej zomrela, otca nepozná a v Ľadovci je doslova čiernou ovcou.

Kompaníková, Monika: Piata loď

Mama sa nespráva ako mama.

Babka nie je babkou.

Jarka je sama.

Stiefvater, Maggie - The Raven Boys

Blue Sargent má nevšednú rodinu a známych – nielenže tento okruh blízkych tvoria samé ženy, ale všetky dokážu naozaj predpovedať budúcnosť. A  Blue sa medzi nimi cíti ako outsider. Sama totiž, na počudovanie všetkých, budúcnosť predpovedať nevie. Dokáže však svojou prítomnosťou zosilňovať ich schopnosti.

A tak ako každý rok, večer na sviatok sv. Mareka, keď sa objavujú prízraky ľudí, ktorí tento rok zomrú, sprevádza jednu z veštkýň, aby zosilnila a pomohla zozbierať mená budúcich zosnulých. Sama nemá schopnosť ich vidieť, preto ju zarazí prízrak chlapca v jej veku  - a tu sa naskytujú dve možnosti.  Buď ho do roka sama zabije alebo ide o jej pravú lásku (ktorá aj tak zomrie). Jediné, čo jej chlapec povie, je jeho meno – Gansey.

Zusak, Markus: The Book Thief

 “Like most misery, it started with apparent happiness.”

 Sú knihy, ktoré sa líšia od vecí, ktoré bežne čítate až do takej miery, že sa nedá si ich nezamilovať. Neviem, či som sa za tie roky čítania stretla s niečím ako Zlodejka, veď fascinujúci je i len výber rozprávača. V svete literatúry sa stretávame s príbehmi rozprávanými prostredníctvom denníkov, tretej osoby, udalosťami odohrávajúcimi sa v snoch pomätenca, ale rozprávač príbehu malej Liesel nie je nikto iný ako ‚Death‘. Prečo? Smrť (ak teda ide o postavu zo Zlodejky kníh) bol v období vojen prítomný všade a ľudia umreli, hoci ešte ani nezačali skutočne žiť. 

 Kniha ako spomienka na brata. Príručka hrobára. Prvá kniha, ktorú Liesel ukradne, hoci nie je schopná prečítať si ju.

Satinský, Július: Chlapci z Dunajskej ulice

Ako názov knihy hovorí, dej knihy sa bude zameriavať hlavne na Dunajskú ulicu v Bratislave, na jej obyvateľov, históriu a na spomienky Júliusa Satinského, ktoré sú s bývaním na tejto ulice spojené.

Autor začína rozprávanie udalosťou, ktorá jeho rodinu doslova presťahovala na Dunajskú ulicu. Ich pôvodný dom na Blumentálskej bol totiž zbombardovaný, preto sa presťahovali do voľného bytu, ktorý musel na rýchlo opustiť ich strýko (hlásil sa k Hitlerovým myšlienkam, preto pri príchode Rusov musel narýchlo Bratislavu opustiť). Byt zostal voľný, ale než sa doň nasťahovala rodina Satinských, obývali ho Rusi. Po ich odchode museli noví majitelia byt šesť mesiacov vetrať a upratovať.

Kroeber Le Guin, Ursula: Lavinia

Kniha Lavinia je na motív Vergíliovej Aeneide – kde Aeneas, Trójan, musí poraziť domácich Rutulov aby sa mohol oženiť s Lavinou (kráľovskou dcérou) a založiť na Siedmych pahorkoch Rím. Vergílius vo svojom diele Lavinii nedal hlas, ale Ursula Guinová áno. Celá kniha je totiž napísaná z pohľadu Lavinie, ktorá sa stáva hlavnou hrdinkou.

Dej sa odohráva pár rokov po Trójskej vojne, v Italii, v ktorej žijú Italikovia a o Ríme sa zatiaľ rozpráva len v proroctvách.

Lavinia žije v dome svojho otca, kráľa Latinov. Matka ju v obľube nemá, po tom, čo jej zomreli dvaja synovia sa zbláznila. Lavinia sa má čo najskôr vydať a matka ju núti, aby si z pomedzi pytačov byrala rutulského kráľa Turna, ktorý je jej (matkin) synovec. Lavinia so sobášom nesúhlasí, v lese sa jej totiž zjavil básnik (sám Vergílius) a povedal jej proroctvo o nej, v ktorom sa hovorí, že sa vydá za cudzinca, s ktorým založia veľké mesto.

Cashore, Kristin: Výnimočná (Sedem kráľovstiev)

Aké je to byť výnimočným? Keď ľudia vidia, že každé oko máte inej farby a očakávajú, v čom spočíva váš dar alebo prekliatie – a vy vidíte, že rozmýšľajú, či im môžete ublížiť?

Katsa svoju výnimočnosť neznáša. Je niečo iné, keď máte nadanie na remeslá či umenie, ako keď máte dar zabíjať. Byť dokonalou zbraňou, ktorá vždy prežije, vždy vykĺzne... Čo viac si kráľ, ktorý rád svojich poddaných zastrašuje môže želať.  Z Katsi sa totiž stal jeho dokonalý nástroj, predĺžená ruka o ktorej kolujú chýry. 

Dianie v siedmych kráľovstvách sa začne komplikovať po únose člena jednej z kráľovských rodín – starého otca, ktorého jeden z vnukov bude nasledujúcim kráľom. Katsa, ktorá potajme pomáha, vždy keď sa dá, pomôže a starca oslobodí. Spolu so svojím bratrancom a kráľovým nemilovaním synom v jednej osobe starčeka ukryjú na hrade, rovno pod nosom necitlivého kráľa, Katsinho „zamestnávateľa“.

King, A. S.: Please Ignore Vera Dietz

Ako sám názov knihy hovorí, jediné čo Vera chce, je byť neviditeľnou - preplávať životom na strednej škole bez upútania pozornosti, lebo ľudia by si zase mohli šepkať a vyťahovať staré rodinné hriechy. 

Život Very totiž vôbec nie je jednoduchý - je predsa dcéra tej ženy, ktorá mala dieťa ešte pred skončením strednej a ktorá dokonca chvíľu robila striptérku a toho muža, ktorý bol alkoholik taktiež ako jeho otec a ktorého 'tá žena' opustila. 

Práve keď sa jej darí nepozorovane plávať životom, v ktorom buď sedí v škole alebo do ráno doručuje pizzu, príde ďalšia rana - jej jediný kamarát, s ktorým sa pred necelým rokom riadne pohádala, kvôli jeho novým známostiam a s ktorým sa odvtedy nerozprávala - zomrel.

"Is it okay to hate him for being dead?"

McEwan, Ian: Na pláži

"Na pláži" je krátky román od Iana McEwana, zachytávajúci jednu noc - svadobnú noc huslistky Florence a absolventa univerzity Edwarda.

Vďaka retrospektívnym záberom do minulosti týchto dvoch ľudí pred tým a po tom ako sa spoznali postupne odhaľujeme ich charaktery, povahy, záľuby a myslenie. Čakáme na to, dokým si v prítomnosti uvedomia postavy to, čo vďaka myšlienkam v minulosti oboch postáv my už vieme.

Neúprimnosti, zatĺkanie, nevedomosť - práve na tom si Edward a Florence založili svoj vzťah - dopomohla tomu aj doba a miesto - konzervatívne Anglicko šesťdesiatych rokov. Mysliac si, že každý robí ústupky tomu druhému, nezaoberanie sa spoločnými problémami, priam chorobná vzájomná slušnosť, ktorá bráni prejaviť sa emotívne a úprimne... Nekomunikatívnosť, vďaka ktorej si každý z nich vytvorí vlastný záver, len aby nepokazil tento krehký vzťah škodia obom - ani jeden sa necíti vedľa druhého úplne uvoľnene.

A práve cez túto noc všetko pochopia a všetko sa musí vyriešiť - a je na nich, či konečne nájdu pochopenie, či dokážu spraviť reálne ústupky.