Krištúfek, Peter: Ema a Smrtihlav

"Ema liebt die Sonne. NIVEA."
stojí pod fotografiou v časopise, ktorý drží malý Šimon.

Šimon má to nešťastie, že sa narodil do nesprávne zloženej rodiny v nepriaznivých rokoch. Mama je Židovka, otec Čech. Oslavuje židovskú sobotu, aj kresťanskú nedeľu - ak by nešiel do kostola, nedostal by obed.
Prichádza vojna, s ktorou odchádza Šimonova rodina. Otec je Čech, musí sa vrátiť do Česka. Matka odchádza so Šimonovým mladším bratom, ktorý má to šťastie, že nevyzerá ako Žid. A Šimon sa dostáva do Podunajských Biskupíc, do stodoly jednej starej pani...

Nesmie zo stodoly vychádzať, vyčkáva. Jeho jedinou zábavkou sú staré časopisy a pozorovanie mŕtveho motýľa Smrtihlava. Odlúčenie a samota prebúdzajú v Šimonovi fantáziu, ktorá preňho začne splývať s realitou - a skrz kľúčovú dierku pozerá na príbeh Emy, ktorá má rada slnko a generála Smrtihlava, ktorý sa snaží na Emu zapôsobiť.
-

Kompaníková, Monika: Piata loď

Mama sa nespráva ako mama.

Babka nie je babkou.

Jarka je sama.

Mňačko, Ladislav: Dlhá biela prerušovaná čiara

Dlhá biela prerušovaná čiara je krátka novela od slovenského autora Ladislava Mňačka (ktorého pravdepodobne poznáte vďaka jeho známejšiemu dielu Ako chutí moc).

Ako už názov hovorí, hlavnou niťou príbehu (či skôr zápiskov z cesty) bude "nekonečná" čiara v Nemecku - Autobahn.

Sám autor vystupuje v diele ako hlavná postava, hlavný vodič, ktorý je vďaka svojej ŠPZ na diaľnici raritou. Hlavnou úlohou postavy je priniesť nám (vtedy obyvateľom ČSR) pohľad na diaľnicu, ktorú sme my nemali. 

Na diaľnici sa totiž nestojí, masy áut denno-denne premávajú, človek musí ísť minimálne stovkou, aby držal krok a nespomaľoval a každý vodič sa stará len o to, ako čo najskôr doraziť do svojho cieľa.

Satinský, Július: Chlapci z Dunajskej ulice

Ako názov knihy hovorí, dej knihy sa bude zameriavať hlavne na Dunajskú ulicu v Bratislave, na jej obyvateľov, históriu a na spomienky Júliusa Satinského, ktoré sú s bývaním na tejto ulice spojené.

Autor začína rozprávanie udalosťou, ktorá jeho rodinu doslova presťahovala na Dunajskú ulicu. Ich pôvodný dom na Blumentálskej bol totiž zbombardovaný, preto sa presťahovali do voľného bytu, ktorý musel na rýchlo opustiť ich strýko (hlásil sa k Hitlerovým myšlienkam, preto pri príchode Rusov musel narýchlo Bratislavu opustiť). Byt zostal voľný, ale než sa doň nasťahovala rodina Satinských, obývali ho Rusi. Po ich odchode museli noví majitelia byt šesť mesiacov vetrať a upratovať.