Krištúfek, Peter: Ema a Smrtihlav

"Ema liebt die Sonne. NIVEA."
stojí pod fotografiou v časopise, ktorý drží malý Šimon.

Šimon má to nešťastie, že sa narodil do nesprávne zloženej rodiny v nepriaznivých rokoch. Mama je Židovka, otec Čech. Oslavuje židovskú sobotu, aj kresťanskú nedeľu - ak by nešiel do kostola, nedostal by obed.
Prichádza vojna, s ktorou odchádza Šimonova rodina. Otec je Čech, musí sa vrátiť do Česka. Matka odchádza so Šimonovým mladším bratom, ktorý má to šťastie, že nevyzerá ako Žid. A Šimon sa dostáva do Podunajských Biskupíc, do stodoly jednej starej pani...

Nesmie zo stodoly vychádzať, vyčkáva. Jeho jedinou zábavkou sú staré časopisy a pozorovanie mŕtveho motýľa Smrtihlava. Odlúčenie a samota prebúdzajú v Šimonovi fantáziu, ktorá preňho začne splývať s realitou - a skrz kľúčovú dierku pozerá na príbeh Emy, ktorá má rada slnko a generála Smrtihlava, ktorý sa snaží na Emu zapôsobiť.
-

Zusak, Markus: The Book Thief

 “Like most misery, it started with apparent happiness.”

 Sú knihy, ktoré sa líšia od vecí, ktoré bežne čítate až do takej miery, že sa nedá si ich nezamilovať. Neviem, či som sa za tie roky čítania stretla s niečím ako Zlodejka, veď fascinujúci je i len výber rozprávača. V svete literatúry sa stretávame s príbehmi rozprávanými prostredníctvom denníkov, tretej osoby, udalosťami odohrávajúcimi sa v snoch pomätenca, ale rozprávač príbehu malej Liesel nie je nikto iný ako ‚Death‘. Prečo? Smrť (ak teda ide o postavu zo Zlodejky kníh) bol v období vojen prítomný všade a ľudia umreli, hoci ešte ani nezačali skutočne žiť. 

 Kniha ako spomienka na brata. Príručka hrobára. Prvá kniha, ktorú Liesel ukradne, hoci nie je schopná prečítať si ju.