štvrtok, 12. septembra 2013

Zusak, Markus: The Book Thief

The Book Thief
 “Like most misery, it started with apparent happiness.”

 Sú knihy, ktoré sa líšia od vecí, ktoré bežne čítate až do takej miery, že sa nedá si ich nezamilovať. Neviem, či som sa za tie roky čítania stretla s niečím ako Zlodejka, veď fascinujúci je i len výber rozprávača. V svete literatúry sa stretávame s príbehmi rozprávanými prostredníctvom denníkov, tretej osoby, udalosťami odohrávajúcimi sa v snoch pomätenca, ale rozprávač príbehu malej Liesel nie je nikto iný ako ‚Death‘. Prečo? Smrť (ak teda ide o postavu zo Zlodejky kníh) bol v období vojen prítomný všade a ľudia umreli, hoci ešte ani nezačali skutočne žiť. 
 Kniha ako spomienka na brata. Príručka hrobára. Prvá kniha, ktorú Liesel ukradne, hoci nie je schopná prečítať si ju.

Je krásne zbližovať sa s ľuďmi cez knihy. Keď sa Liesel u svojich adoptívnych rodičoch (matka a otec mali problémy po vyznávaní istých myšlienok, ktoré neboli v súlade so zmýšľaním štátu a musí Liesel vyrastať u manželov Hubermannovcov v nemeckom Molchingu) prebúdza vystrašená zo sna, čas, ktorý potrebuje na upokojenie po nočných morách trávi čítaním s náhradným otcom Hansom. Jedným z jej najväčších želaní je dočítať Príručku hrobára.

 Časom príde aj čítanie iných kníh. Ponižujúce čítanie pred triedou, večerné čítanie s „ockom“, ale aj predčítanie vystrašeným susedom v bunkroch počas náletu lietadiel. Čítanie, ktoré prináša úľavu a na krátky čas zamestná ustarostenú myseľ. Myseľ, ktorá je právom ustarostená. Zlodejka kníh. Prídu dni, keď bude Príručka hrobára nasledovaná inými skvostmi. 

 Pocity. Ľútosť. Pochopenie. Bolesť. Znechutenie. Sklamanie. Chuť usmievať sa nad gestami a slovami istého mladého chlapca s vlasmi farby citrónu. Obavy pri sledovaní Liesel odhodlanú dostať sa do knižnice starostovej ženy. To, čo pocítite, keď sa na scéne objaví Rosa so svojimi nadávkami, ale srdcom na správnom mieste. Osud mládenca s vlasmi ako páperie a jeho vplyv na vašu osobu. A jeden z najsilnejších pocitov- to, čo pocítite pri konci a posledných slovách literárnehu zážitku. Samozrejme, nepotrpíte núdzou ani na citáty iného druhu ako napríklad táto výstižná veta:   
 “The only thing worse than a boy who hates you: a boy that loves you.”  

 Moje nároky na to, aby som o niečom mohla povedať, že je to dobre napísané- potrebujem zaujímavý dej, postavy, ktoré sa dajú obľúbiť, podmanivé prostredie, citáty a čosi jedinečné, čo ma prinúti rozmýšľať aj po dokončení. Zlodejka? Zlodejka má všetko. Zlodejka, ktorá sa vyznačuje pestrou škálou postáv schopných zaujať vás povahou alebo životným osudom, ale najmä schopných dojať vás (mala som slzy v očiach), príbeh, ktorý vás strhne do víru slov a hoci ste unavení a chceli by ste spať, slová „Dočítaš túto kapitolu a pôjdeš,“ sú nasledované slovami: „Dobre, tak si prečítaš ešte jednu kapitolu, ale len preto, aby si sa dozvedela, čo bude ďalej.“ Nakoniec skončíte na strane sto a neviete, či máte pokračovať, alebo konečne ísť spať. Prostredie a citáty, ktoré mi znova pripomenuli krutú skutočnosť minulosti našej civilizácie. 

 Obsahuje Zlodejka v sebe čosi jedinečné? Zlodejka je jedinečnosť sama s myšlienkami na začiatku kapitol...
 “A small fact:
You are going to die.... does this worry you?”

 Majstrovsky opísané chvíle, keď sa dívate na slová s trpkým úsmevom a dojatím v očiach. Prirovnania, ktoré vykresľujú atmosféru diela. Umelecké obrazy, ktoré zobrazujú krutú skutočnosť. 
 “People observe the colors of a day only at its beginnings and ends, but to me it's quite clear that a day merges through a multitude of shades and intonations with each passing moment. A single hour can consist of thousands of different colors. Waxy yellows, cloud-spot blues. Murky darkness. In my line of work, I make it a point to notice them.”

 Markus mal príbeh premyslený od začiatku do konca. Áno, niektoré udalosti sa dajú predvídať, ale to len preto, pretože to autor sám chcel. Prostredníctvom svojho jedinečného rozprávača sa tak vyjadril aj v diele. Možno by mi to prekážalo v niečom inom, ale Zlodejka je výnimkou. Krásnou výnimkou. Pretože tušíte, že Smrť príde, ale...

 Ak máte radi svoju knižnicu, jednoznačne by ste sa mali poobzerať aj po Zlodejke. Pretože Liesel si tú svoju pomaly napĺňala krádežou, ale každý kúsok pre ňu znamenal mnoho. 

 Liesel Memingerová sa narodila do sveta, kde sa nepovažovalo za zločin páliť literárne skvosty počas národných sviatkov, podľa zákona bolo zločinom zachraňovať ich. Ak bola doba takto krutá aj k zbierkam básní a poviedok, predstavte si, aký následok to mohlo mať na ľudí. Jedno je isté. Bola to krutá doba pre Zlodejku kníh. 
 A keďže sa v blízkej budúcnosti (hoci sa zdá poriadne vzdialená, ak máte čakať na spracovanie jednej z vašich obľúbených kníh) dočkáme aj filmu- odkaz na trailer... 
 Ak vás Zusak ako autor zaujal, môžem vám odporučiť aj odkaz na jeho Tumblr: odkaz na Zusak Books

2 komentáre :

  1. Počkat, mě se zdá, že tahle kniha už u nás vyšla! A moc mě zaujala i to ,co jsi ted napsala mě strašně moc navnadilo :-)
    Od Odeonu sem zatím četla jenom Pohádku a ostatní knihy mě už moc nenadchly, teda kromě Harukamiho :-)

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Článok som písala ja, Di, ale komentár napísala Lusu :)
      Áno, Zlodejka vyšla už aj v češtine :) To som rada, niet väčšej pochvaly, ako niekoho inšpirovať k čítaniu knihy (a najmä takéhoto skvelého diela ako Zlodejka :) )

      Odstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.