štvrtok, 5. septembra 2013

Hardy, Thomas: Tess of the D'Urbervilles

“Beauty lay not in the thing, but in what the thing symbolized.”
 Vidiecke dievča, ktorú vlastná krása predurčovala na skvostnú budúcnosť. Krása je vrtkavá vlastnosť a tá zapríčinila jej záhubu.


 Jeden májový deň, keď sa dievčatá veselia a tancujú v bielych šatách. Deň, keď je Tess šťastná- predsa vtedy spoznáva Angela, ktorého obdivuje, hoci sa jej nenaskytla možnosť si s ním zatancovať. No Tess zdá sa nemá právo na šťastie a na prvý pohľad radostná novina o príbuzenstve s rodinou D’Urberville sa postupne mení na nočnú moru.



 Matka Tess, „milé žieňa“, ktoré chce pre svoju dcéru to najlepšie, čo je v skutočnosti v rozpore s tým, čo si žiada Tess, sa rozhodne o budúcnosti svojej dcéry. Tess odmieta ísť pracovať k svojim príbuzným, pretože to považuje za ponižujúce, ale cíti pocit viny za to, že vďaka nešťastnej náhode pripravila rodinu o koňa, zviera tak prínosné pri práci v domácnosti a tak povie áno. Áno. Nielen áno pri oltári môže takto spečatiť naše osudy.

 Alec D’Urbervile. Alec D’Urberville. Alec D’Urberville...
 Matka Tess v Alecovi vidí vynikajúceho manžela pre dcéru- ich rodina pochádza zo starého rodu a hoci neovplývajú peniazmi, rodinné meno D’Urberville ostáva. Celá rodina ticho dúfa, že sa Tess stane manželkou toho bohatého gentlemana. Bohatý to áno, ale hoci mám Aleca radšej ako Angela, pochybujem o oslovení gentleman.

 Tess je román nepochybne schopný dojať vás, ak ste na to pripravení (ja som po prvýkrát nebola, po takých tridsiatich stránkach som to vzdala, ale keď som si knihu kúpila a nesmelo sa do nej začítala, nevedela som prestať), dovedie vás k pocitom, ktoré sa Hardy snažil opísať- hnev, nenávisť, smútok a bolesť. Pretože bolesť našej spočiatku nevinnej Tess je hmatateľná. Každý, kto ju obklopoval, jej istou formou ublížil- chcene alebo nechcene, ale predsa.

 Život Tess je plný útrap. Hoci jej matka predvídala žiarivú budúcnosť prežitú v prepychu, zažila chudobu a poníženie, ale skutočné šťastie... poznala ho vôbec? Každá jej spomienka je ovplyvnená nejakou tragédiou a všetky tragédie sa postupne spoja v jednu. V tragédiu jej mladej a predsa tak pochmúrnej existencie.

 Tess, ktorá túžila milovať a byť milovaná, ale nebolo jej to predurčené. Možno to sama tušila, ale predsa bola ochotná bezhlavo nasledovať toho, ktorého vskutku milovala. Neštítila sa ničoho, aby sa k nemu dostala. Nakoniec to pochopíte, keď sa dostanete ku koncu.

 Po prečítaní som si kládla otázku. Kto bol skutočným vinníkom, kto zapríčinil jej nešťastie? Áno, na túto tému som rozvinula mnoho úvah a odpovedala som si. Nemám rada nerozumné správanie jedincov, hlavne ak od ostatných žiadajú ospravedlnenie za zločiny, ktorých sa nikdy nedopustili.

 “Did it never strike your mind that what every woman says, some women may feel?”
 Nesnažme sa zobrazovať si ľudí v inom zmysle, v akom by sme mali- sklameme sa, keď sa ideál, ktorý sme si vytvorili o niekom, líši od skutočnosti. Nie je rozumné zakladať na takejto ilúzii obdiv alebo prechovávať city k dokonalému obrazu. Pretože nám neostane nič iné ako obraz, ktorý nás máta v spomienkach a nemieni sa prispôsobiť skutočnosti.

  Fascinuje ma súhrn udalostí v tejto knihe, ktorý je zobrazený na zadnej strane obalu mojej Penguínky, ale o dych ma najmä pripravili tieto výstižné citáty:
 ‚Hardy watched over Tess like a stricken victim. He is tender to Tess as Tess is to the world. Tender and helpless‘- Irving Howe.
 A citát od samotného Hardyho...
 ‚I have never been able to put on paper all that she is, or was to me.‘

 Kniha mi po dočítaní zmenila smer myšlienok. Stáva sa tak vtedy, keď na mňa kniha zapôsobí. Tess of the D’Urbervilles sa mi zapísala do pamäte ako literárny zážitok- ako zážitok, ktorý odporúčam ďalším čitateľom klasiky, ktorí by si vyskúšali niečo iné ako posedenie v salónoch s Jane Austenovou. Samozrejme, Jane Austenovú mám osobne rada, ale Tess otvára oči. Umožní nám vidieť svet, ten jeden z najkrutejších druhov sveta.
 “Meanwhile, the trees were just as green as before; the birds sang and the sun shone as clearly now as ever. The familiar surroundings had not darkened because of her grief, nor sickened because of her pain.“

 BBC spracovanie som zatiaľ nevidela, len úryvky. Obsadenie Aleca ma fascinuje. Je to zmena oproti starším prevedeniam (aj z tých som videla len zopár častí), kde je Alec zobrazovaný ako muž po tridsiatke s fúzmi, v slamenom klobúku a šviháckom obleku.

 Popri čítaní som počúvala skladbu Me and My Charms od Kristin Hersh, ktorá sa mi s Tess spája po zhliadnutí traileru.

 “Don't think of what's past!" said she. "I am not going to think outside of now. Why should we! Who knows what tomorrow has in store?” 

Žiadne komentáre :

Zverejnenie komentára

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.