piatok 18. septembra 2015

Súženie

Prechádzať sa jesenným Parížom (lebo Paríž je on) a počúvať Nilsa Frahma. Ísť na pohár vína namiesto na kávu, zapáliť si predposlednú cigaretu, cítiť chlad na hrudi, mať začervenané líca a končeky uší, ruky si ukrývať pred chladom do vreciek kabátu. Rúž je znova otlačený na šále.

Nepočúvať už nič okrem šumu naokolo, všímať si detaily vytvárajúce celok, prijímať atmosféru diania, myslieť na všetko a zároveň na nič.

Chodiť, skôr večer ako ráno, chodiť a nežiť, pozorovať žitie naokolo, mesto sa prebúdza, mesto spí.

Zabudnúť na Paríž, dúfať aspoň vo Viedeň, v iné scenérie a v iné životy ľudí plynúcich naokolo. Vlastné myšlienky odplávajú, nahradia ich myšlienky iných.


/ z denníka
// socha - Auguste Rodin, The Martyr, Praha

pondelok 7. septembra 2015

Clarke, Cassandra Rose: The Assassin's Curse

Piráti, mágia, hlavná hrdinka, ktorá nie je žiadna cintľavka a nájomný vrah... A už som namotaná.

Annana je pravé dieťa pirátov – jej snom je mať vlastnú loď s posádkou, ktorá by sa plavila pod vlajkou Pirátskej Konfederácie. Cestu k jej vysnívanej nezávislosti jej ide prekaziť plánovaný sobáš, ktorý má posilniť pirátske klany na oboch stranách.
Nastávajúci? Nesympatický. Riešenie situácie bez toho, aby sa niektorý z klanov neurazil? Žiadne prijateľné. A tak sa Annana uchýli k tej najzákladnejšej veci, ktorú ovláda každý pirát – úteku. Vie, že cesta ku vlastnej lodi sa jej vďaka úteku takmer znemožní a že si v Konfederácii vyrobí veľa nepriateľov, ale nemieni sa plaviť pod „manželom“, ktorý si ani nedokáže vydupať vlastnú vlajku.
Nanešťastie rodičia jej nastavajúceho neberú jej útek až tak vlažne a najmú si vraha, asasína, ktorý je Annane za pätami.

(a tu nastáva v knihe zlom, doteraz to bolo také nemastné-neslané, jednoducho prvotina, a od tohto momentu ma to začalo baviť)

Naji je vycvičený asasín, využívajúci ľuďmi odcudzovanú mágiu krvi. Tak ako on sleduje Annanu, jeho sledujú obyvatelia Hmiel – neľudia, ktorý raz za čas preniknú do normálneho sveta. Keď sa Annana, Naji a obyvateľka Hmly stretnú na jednom mieste a Annana omylom zachráni nášho asasína, vznikne Neprekonateľná kliatba – ktorá znemožňuje Najimu aby Annanu zabil, dokonca ho núti ju ochraňovať a spôsobuje mu bolesť, ak sa Annana ocitne v nebezpečenstve alebo sa od neho vzdiali. Čo je pomerne často, keďže ide o čistokrvnú pirátku...
A tak Annana a Naji utekajú pred rozzúrenými „svokrovcami“, ďalším asasínom a popritom hľadajú spôsob, ako sa zbaviť kliatby.

-

Zjavne neviem byť stručná, čo ma mrzí, keďže to znamená menej čitateľov tohto článku.
Osobne mám slabosť na knihy s pirátskou tematikou (možno som nimi ešte neprejedená, lebo sa vyskytujú pomenej, ale milujem ich už od detstva). The Assassin's Curse som čítala počas tohtoročných horúčav a celkovo sa mi k letu hodila. S angličtinou som nemala žiaden problém, je to taký ten level, že zvládate bez problémov a užijete si aj dej.

Radím vám ju čítať zarovno s druhým dielom, lebo prvá stránka druhej knihy dejovo ihneď nasleduje po poslednej z prvého dielu. Čo je trochu škoda, lebo práve vďaka nejasnému koncu môže odradiť pomerne veľa čitateľov. V tomto prípade to pôsobí dojmom, akoby autorka napísala dobrý román, ktorý sa vydavateľ kvôli objemu rozhodol rozložiť do dvoch zväzkov. Začiatok je kostrbatý, lebo autorka sa snaží vysvetliť svet, ktorý stvorila. Akonáhle sa na scéne objaví Naji, začína sa dej a priznám sa, knihu som prečítala na jeden krát. A nasledujúci deň som musela siahnuť po pokračovaní...

Niektorých kniha nadchla, iný ju majú za fantasy-pirátsky priemer a ja sa v tomto prípade prekvapivo prikláňam k prvej skupine. Je to ten typ, že vám buď sadne alebo nie – určite jej však dajte šancu, nepristupujte k nej s megaveľkými očakávaniami, pretrpte chvíľu ten kostrbatý začiatok a zistíte, že ste našli knihu, ktorá sa vám k letu jednoducho hodí a do ktorej sa začítate.

Ja som si Annanu a Najiho obľúbila, už len preto, že Annana ako hlavná hrdinka má svoj názor, svoj cieľ a osobitú povahu, nikoho nepotrebuje k prežitiu a Naji... Je proste über-cool.

Nevedela som sa rozhodnúť len pre jednu fotku...

piatok 4. septembra 2015

Neprečítaná

Ďaľší z článkov, ktorý nemá hlavu ani pätu...
Papier a voda sa veľmi nemusia, knihy a more je však automatická záležitosť. 
Vždy so sebou ťahám knihu, ktorá do toho okamihu čakala v poličke. Väčšinou je to akási knižná lahôdka - na poličke je dlho, zväčša klasika, preverená časom a tisícami čitateľov, a ktorú si tak podvedome šetrím. 

Odviate vetrom mám spojené s vôňou pínií a bolesťou zadku (na tri hodiny som sa začítala sediac na skalke v jednej skalnatej zátoke). Sherlock Holmes a Kniha džunglí - z oboch ešte po návrate vypadával piesok. Vždy keď vidím meno Murakami, spomeniem si na Nórske drevo, ktorého anglický preklad som si pomaly vychutnávala a ktorého paperbackové vydanie sa úplne zvlnilo.

Človek si čítanie na dovolenke pri mori vychutná. Slnko, vlhký vzduch, šum mora... Prekvapilo ma, koľko veľa ľudí som na tohtoročnej dovolenke videla čítať. Starí/mladí, klasické knihy či romantické, tenké novely, ale aj hrubé bichle. Na betónovej plošine (v Slovinsku nemajú piesočnaté pláže), v putike na rohu, kaviarni, bufete pri mori chránenom slnečníkmi čítal pomaly každý tretí. Ja som z toho bola tak divne šťastná.
Patrí to k takým pocitom, že sa cítite akoby ste prežívali film (hlavne ak ste v takom krásnom meste ako Piran), alebo čítali knihu. Princíp "oko kamery" v realite. :)

Posledný deň pri mori som vytiahla Dobrý deň smútok od Francoise Sagan - útla knižka, ktorej dej sa odohráva počas letných prázdnin. Prečítala som prvú kapitolu a bola prerušená aktuálnou senzáciou, rojom medúz, ktoré sa z ničoho nič zjavili pri brehu. Môj plán kniha-more-kniha-more stroskotal.
Bol deň neprečítaných kníh, ja som tú svoju neprečítanú neprečítala a uvedomila som si, že táto akcia sa mi trochu sprotivila. Každý deň, ktorý prečítam novú knihu je dňom neprečítaných kníh. A potom sú tu tie menej časté dni prečítaných kníh - keď si na Vianoce po x-tý raz prečítam Annu zo Zeleného domu alebo Vianočnú koledu, cez narodeniny Pýchu a predsudok a podobne. Špeciálne dni, keď sa začítam do knihy, na ktorú som sa dlho tešila. Výnimočné dni, keď sa začítam do príbehu a stratím v časopriestore.

Ako to máte na dolovenkách s knihami Vy? Spájajú sa vám niektoré tituly s dovolenkovou atmosférou ako mne? Aké sú vaše tituly na "špeciálne dni už prečítaných kníh"? Ozaj ma to zaujíma :)

P.S.: Mám slabosť na čiernobiele fotky zčerenej hladiny. :D