piatok 22. marca 2013

Woolfová, Virginia: Pani Dallowayová

Pani Dallowayová - novela zachytávajúca jeden deň Clarissy Dallowayovej. Clarissa pravidelne organizuje večierky - predsa len má vysokopostaveného manžela Richarda a večierky s významnými osobnosťami sú viac než potrebné - a taktiež preto, lebo Clarissa miluje život, miluje spoločnosť.
Prvou zmenou oproti ostatným večierkom sú hostia - nielenže sa oslave objaví tak ako vždy spoločenská smotánka, ale aj ľudia z Clarissiných mladých čias - hneď ráno ju prekvapí a rozruší návšteva jej dobrého priateľa a prvého ctiteľa, ktorý po tom, čo dostal košom odišiel do Indie - Petra Walsha.



Od tejto novely nemôžete očakávať dej - postavy sú viac než dobre vykreslené impresionisticky (čítal už niekto z vás impresionistickú knihu?).
Dej je len druhoradý - kamaráti sa stretávajú po rokoch, porovnávajú svoje staré ja, rozmýšľajú nad tým, čo ich zmenilo a navždy poznačilo. Taktiež nechýbajú bočné postavy, ktoré sa s tými hlavnými, čo i len náhodne poznajú. Takou je napríklad Septimus spolu s jeho manželkou Reziou - Septimus je pisateľ, ktorého poznačili spomienky a zážitky z vojny. Trpí duševnou chorobou a jediný, kto sa mu oddane snaží pomôcť je jeho manželka - nanešťastie pre ňu, lebo vďaka tomu, že zavolala vypočítavých lekárov, ktorý chcú Septima strčiť do sanatória, urýchli plán, ktorý už dlhšie Septimus zamýšľa.

Virginia Woolfová je v literatúre ojedinelý zjav - pri čítaní Pani Dallowayovej ihneď zaznamenáte zaťaženie opisov - opisov, ktoré tvoria dlhé súvetia, takmer celé odstavce a ktoré sa rozhodne neľahko čítajú. Sem-tam sa nájde aj symbolika, ale najmä ide o spletenie si okamihov a konaní postáv v hlave. 
Autorka používa opisy a teda aj zmýšľanie postáv je väčšinou zmyslové - konštatujú to čo vidia, to čo počuli a to čo je v rozpore so snobskými pravidlami.
"Všetci sme väzni. Čítala báječnú hru hru o človeku, čo si v cele trieska hlavu o stenu, a ona cíti, že taká je pravda o živote - človek si trieska hlavu o múr (s ľuďmi sa tak ťažko vychádza), zájde si do záhrady. kvety ju upokoja, ako ju nikdy neupokoja muži ani ženy."
"Jestvuje čosi, na čom záleží, čosi, čo zaobalené rečami, znetvorené, zahmlené v jej vlastnom živote, dáva každému dňu topiť sa v skazenosti, klamstvách, táraninách. On si to uchoval. Smrť mu bola výzvou do boja. Smrť mu bola pokusom o spojenie, lebo ľudia cítia, že je nemožné dopátrať sa podstaty, pretože sa im mysticky vyhýba; dôvernosť sa stráca, nadšenie ochabuje, človek osamieva. V smrti nájde objatie."
"Zroňuje ma či utešuje myšlienka, že smrťou sa končí absolútne všetko?" 
~

Ak chcete vyskúšať niečo nové a nevšedné - knihu si prečítajte. Forma, akou je napísaná je veľmi zaujímavá, ale nanešťastie aj veľmi ťažká - 147 strán sa vám bude pocitovo zdať ako 300. Je možné, že sa vám kniha zo začiatku nebude až tak páčiť a svojou pomalosťou vás bude odradzovať - aj mňa odradzovala, ale keďže šlo o takú výnimočnú spisovateľku, dala som knihe šancu a prečítala ju.Netvrdím, že  v nej je prelomoví okamih, od ktorého začnete knihu hltať, veru ten tam nie je. 
Pre mňa to však je kniha, ktorá sa mi zapáčila kvôli zopár myšlienkam, formou napísania a hlavne - zapáčila sa mi až po prečítaní, ktoré dosť dlho trvalo. Takéto pomalé čítanie som naposledy zažila pri Smrti v Benátkach a myslím si, že pre človeka, ktorý číta rýchlo a veľa kníh je to osviežujúce čítanie. Určite je pre čitateľa výzvou :)
V knihe som taktiež našla jedno úžasné slovo - perohryz, ktoré oddnes začnem používať! :)

10 komentárov :

  1. Odradzujú ma knihy, ktoré sa čítajú pomaly :D Ale máš pravdu, je to výzva! :) Mám rada knihy s citátmi, ktoré ma prinútia zamyslieť sa. Odporúčam ti prečítať si toto:
    http://www.goodreads.com/book/show/17876.Notes_from_Underground?ac=1

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. V prvom rade - musím od neho dočítať Netočku. A potom Bratov Karamazovcov, Idiota a Biele noci ;)

      Odstrániť
    2. Prečítala som prvú kapitolu z knihy Biele noci :D Ale dnes čítam Daniela Derondu ^^

      Odstrániť
    3. Nie je podľa tej knihy nakrútený film? :)

      Odstrániť
    4. Áno, je. Pred rokom som naň natrafila, pozrela som si začiatok, pred mesiacom som si pozrela časť, ktorú práve čítam (go Gwendolen! :D) a objednala som si ju, lebo ma tá kniha vždy zaujímala a po prečítaní The Mill som sa chcela trochu povenovať Eliot a jej tvorbe... chceš odkaz na tú časť, ktorá ma presvedčila na toľko, že som sa odhodlala na čítanie? ^^

      Odstrániť
  2. http://www.youtube.com/watch?v=nFFES45A4Io
    6: 09- 8: 19 :)

    OdpovedaťOdstrániť
  3. Na toto sa chystam odkedy som videla Hodiny. Urcite precitam niekedy, ked sa mi dostane do ruk v kniznic:) Nebojim sa tazkych knih, pri klasikoch sa s tym stretavam dost casto....

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Určite si ju prečítaj :) Čítala som od nej ešte Monday or Tuesday - seériu poviedok v angličtine a to bola hrôza. Čítať Woolfovú v angličtine je ťažké... Ale na druhej strane, tie poviedky boli super.

      Ťažkých kníh sa nebojím, len nedôverujem svojej trpezlivosti :D

      Odstrániť
  4. Aha.... Woolfka! Som nevedela, že si ju čítala. Chjo, neviem neviem, či sa do tohto pustím, ale počula som na ňu samé chvály!

    OdpovedaťOdstrániť
    Odpovede
    1. Go for it!
      Vážne, Woolfová je jeden z tých ojedinelých a vážne svojských autorov. A keďže si pravý čitateľ, nezľakneš sa a aspoň po jednej z jej kníh siahneš. ^_^

      Má zvláštnu svojskú angličtinu, ktorá je formou úplne geniálna, ale číta sa ťažšie. Preklad potom znižuje zážitok z knihy :/ (aspoň čo som čítala preloženú Pani Dallowayovú a zbierku poviedok v originály).

      Nesadne každému, preto som prekvapená, že si na ňu počula samé chvály. Patrí k tým, ktorých jednoducho budeš mať rada za ich jedinečnosť alebo ich nebudeš mať rada vôbec.

      Odstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.