jesenný

Benátky 10/16

jesenný výber:

Frankenstein - Mary Shelley

Svět Swannových - Marcel Proust

Navzdory básnik zpíva - Jarmila Loukotková

Neuveriteľné príbehy - Roald Dahl

Ze života pařížské bohémy - Henri Murger

My - Jevgenij Zamjatin

Britva - Rudolf Sloboda

The Vegetarian - Han Kang

A Little Life - Hanya Yanagihara

Sladkobôľne /moje nové obľúbené slovo, ktoré sa mihlo v českých titulkoch Woodyho Café Society/.

Neviem, či práve vystihuje moje rozpoloženie, len som sa s ním chcela podeliť.
Väčšina môjho Ja je šťastné, že nestíham a nemám čas na sociálne siete. Avšak moja dokumentaristická Súčasť tým trpí. Stal sa zo mňa človek-škrečok, fotím a nikde to nepridávam (som šťastná, že fotím "pre seba", zároveň nešťastná, že fotky nik nevidí), čítam a nič si nezaznamenávam (už ani do zošita prečítaných kníh, ktorý si vediem od prvej triedy na základnej), blogy nečítam (iba dva-tri obľúbené, čo sa javí ako pozitívne lebo už som len minimálny závistlivý zemiak*), ig nesledujem. Chodím viac do kina, nečítam veľmi veľa (a už sa s tým nedelím so zvyškom pseudosveta na goodreads).
Niekedy si myslím, že som dosiahla akýsi vnútorný zen, následne si myslím, že všetko je na hovno. Čas už pre mňa nie je konštantná množina, niektoré týždne preletia a niektoré dni trvajú aj trojnásobne. Ľudia sa menia, ja mám pocit, že sa nemením (miestami cítim, že sa mením a potom sa odrazu vrátim niekoľko krokov naspäť vo svojom akože-vývoji).
Stratila som ten mini cit pre plánovanie a dodržiavanie rutín, ktoré som si aj tak len myslela že dodržiavam (a pritom nie).
Letný zoznam kníh na prečítanie dopadol katastrofálne, väčšinu som neprečítala. Pohltilo ma, že mám dosť času na čítanie, čítala som na začiatku svojho voľnočasu priveľa a rýchlo som sa čítania prejedla - a už mi ďalej nechutilo.
Cítim, že tento článok je štylistické peklo, je absurdný, a tým ho asi aj ukončím.