nedeľa 23. apríla 2017

Puknutý Kindle

V posledných mesiacoch sa stále viac stretám s myšlienkou "zero waste" = nulový odpad; spolu s tendenciami minimalizmu, ktoré postupne prenikajú do životného štýlu. Neviem, či chcete čítať o mojich snahách ako znížiť kvantum nepotrebných vecí v domácnosti, o kupovaní len toho, čo potrebujem či vyhýbaniu sa produktov zabalených do plastových alebo nerecyklovateľných obalov, o minime odpadu, či o udržateľnosti životnosti vecí - o tom poslednom bude dnešný článok. Tak okrajovo.
Počas včerajška som sa zamýšľa nad kolobehom "pokazilo sa - vyhodím - kúpim nové", nad tým ako často rátame s tým, že niečo vydrží zopár rokov a sme zmierení s tým, že sa to po čase pokazí a kúpime novú verziu. A spomenula som si na to, ako mi v skrinke leží kindle, ktorý by ešte mohol byť funkčný.
Recept na Puknutý displej čítačky
náročnosť: nízka
trvanie: 1 minúta
potrebujeme:
- 1 čítačka bez tvrdého ochranného obalu (v ten deň tuším výnimočne nemala Knedľa ani svoj mäkký háčkovaný, čo sa nestáva)
- sochárske očko s hrubším dreveným držadlom (alebo iný nebezpečný objekt)
postup:
Suroviny vložíme do batohu už vopred naplneného do prasknutia a potrasieme. Hotovo.
Pred tromi rokmi sa mi podarilo znefunkčniť kindle, puknúť mu displej. Povrch displeja zostal hladký, problém bol s e-inkom, ktorý sa v oblasti nárazu "vytiekol" a zamrzol. Dalo sa na ňom čítať v textovom-zúženom režime, všetko okrem časti mŕtvych pixelov fungovalo. Preto som si povedala, že to nebudem riešiť a budem viac opatrná. Zaúradovali zákony schválnosti, ešte v ten deň mi spadol z postele a zomrel skončil v takomto štádiu. Týždeň pred začatím vianočných sviatkov.

"Oprava displeja kindle" zadala som do google, s nulovým výsledkom. A tak som si kúpila Knedľu č. 2. Kindle som v tom čase už nemohla reklamovať, hoci podobné reklamácie zvyknú prechádzať, rsp. v amazone určite. Ja som však čítačku cez amazon nekupovala, navyše išlo o sponzorovanú verziu s reklamami, ktorá by sa mimo Štátov ani nemala predávať.
Prešli tri roky, každú chvíľu vidím spolucestujúcich v električke čítať z čítačiek... A opravovne akoby zaspali dobu. Touto cestou by som vás chcela poprosiť o radu, možno niekto z vás už dával meniť nedotykový displej na čítačke. Budem vďačná za každú radu, rsp. za zdieľanie vašej osobnej skúsenosti. Nie som moc naklonená riešeniu čítačku poslať niekam a čakať, navyše, ak si neviem prečítať hodnotenie firmy - a nanešťastie, to je to jediné, čo mi google ponúka. Knedľa by ešte rada zjedla niekoľko kníh a túži byť čítaná.
_

Ako ste na tom vy? Snažíte sa veci opraviť alebo radšej kúpite niečo novšie a pokazená vec, ktorej "nič nie je, len toto treba opraviť" vám zaberá miesto?
Tento článok by mal väčší zmysel, kebyže je zakončený tým, ako a kde a že vôbec sa mi podarilo čítačku znova "rozchodiť", viem.

22. apríla (včera) bol Deň Zeme, ktorý ma podnietil k tomuto článku. Pripomienkových dní je mnoho, k tomuto sa mi však viaže pekná spomienka z minulosti. Pred pár rokmi v médiách vyzývali ľudí, aby v určitom čase (išlo už o večerné hodiny) vypli na päť minút elektrinu. Taký malý nádych pre našu Zem. Pamätám si, že sme z balkónu pozerali, či aj v ostatných domácnostiach zhasínajú/zažíhajú. Opačný Silvester. Sami sme na to nezabudli len preto, lebo si na to spomenula mama.

1 komentár :

  1. No... normálne mi teraz ani nenapadá, že čo sa mi v poslednom čase vôbec pokazilo. Ja mám také šťastie, že obvykle náhodne pokazím drahého veci xD (dnes som mu napr. "oprala! obrázok z trička :D) a to sa potom iba tvárim, že to vôbec neprešlo mojimi rukami a niekam to proste schovám. A on napríklad sa vždy veci snaží opraviť, skôr to nevyhodí. Aj nakupuje tak, aby kus vydržal čo najdlhšie, proste nakupuje s pripomienkou, že veci musia byť aj do budúcnosti. Čiže on je veľmi uvedomelý. Ja si asi pokazené veci nechávam z nostalgie. Neviem vyhadzovať automaticky. A k tomu len nakupujem a nakupujem... :D Ešteže to muž vyvažuje.

    OdpovedaťOdstrániť

Autorka tohto blogu sa snaží odpovedať na vaše komentáre.