Sneh. Uprataná izba. Kreslo, deka, čaj. A sneženie za oknom.
- Áno, taká bola moja predstava čítania Anny Kareniny. So snehom ju mám pravdepodobne spätú jednoduchými asociáciami, napríklad keď som uvidela plagát na filmové spracovanie, kde mala hlavná hrdinka zimnú čiapku z kožušiny. Alebo, že je to román od ruského spisovateľa.
Viem, pravdepodobne sa nám Bratislavčanom smeje celé Slovensko, keďže v piatok napadlo vyše 30cm snehu a doprava v meste úplne zomrela. A bola toho plná telka, noviny, internet, blablabla.
Keď som sa ráno pozrela von oknom, tešila som sa ako malé decko - všetko bolo zasnežené a neustále padali veľké vločky. A tak po útrpnom vybavovaní pár povinností v meste, kde som sa plahočila udupaným šmykľavým snehom, som si z police vytiahla Annu Kareninu a spokojne sa pustila do čítania.
Je to len mnou, alebo viete, že čítanie niektorých kníh si predstavujete za určitých okolností, prípadne v nejakom prostredí?